Tisíce znásilnených žien a znásilnenie práva.

Skôr ako si prečítate tento článok Vás najskôr poprosím, aby ste sa obťažovali vrátiť k tomu predchádzajúcem (ak ste ho ešte nečítali), ktorý sa volá TISÍCE ZNÁSILNENNÝCH ŽIEN a s tým dnešným úzko súvisí. V ňom som si dovolil zobraziť "medicínsku" prax, ktorú som nazval GYNEKOLOGICKÝM ZNÁSILNENÍM a za také ho aj pokladám. Na akt gynekologického znásilnenia sa chcem pozrieť z rôznych strán, a dnes sa chcem zaoberať ľudskosťou, ľudskými právami a právom vyjadreným zákonmi.Problém gynekologického znásilnenia bol s výnimkou mojich publicistických aktivít poprvýkrát otvorený v denníku SME pani Hrdinovou článkom "POZOR IDE VIZITA: MUSÍME ZNÁŠAŤ VŠETKO?" zo dňa 31.1.2003(vďaka) Škoda však, že zostalo len pri tom malom pripomenutí lekárom, že čosi nie je v poriadku. Pridám ešte jeden malý zážitok ženy ktorá sa stala pacientkou v nejakej tiežfakultnej nemocnici, ktorý pani Hrdinová v článku zverejnila. Podotýkam že táto výpoveď nie je z môjho zdroja."Až v predsálií malej operačnej sály, kde čakala s ostatnými piatimi ženami na zákrok, zbadala, ako tam vchádza veľká skupina medikov.Keď po mňa prišiel lekár, slušne som ho poprosila s tým, že si neželám prítomnosť študentov medicíny. Strašne som sa totiž bála zákroku a som veľmi hanblivá. Nikdy dovtedy som ani nemala muža za lekára. Bolo mi veľmi nepríjemné ukazovať sa polonahá pred toľkými neznámymi ľuďmi. Gynekológ mi povedal, že sme na pôde fakultnej nemocnice a prítomnosť medikov je nevyhnutná. Ja som zopakovala že si to neželám, vtedy sa na mňa rozkričal a povedal, že som si to mala rozmyslieť skôr. Rozplakala som sa a do sály som vošla."V článku pani Hrdinovej je aj rozhovor s Mudr. Mariánom Kollárom z bratislavskej fakultnej nemocnice. Na otázku p. Hrdinovej v znení: "Môže pacientka odmietnuť prítomnosť medikov pri vyšetrení?-odpovedal:"- Áno môže. Je to vec dohody lekára a pacienta.-Nuž ako táto dohoda medzi lekárom a pacientom vyzerá v slovenských pomeroch ste práve mali možnosť spoznať. A nedúfajte že v dnes je to v nejakej fakultnej nemocnici inak, až na malé výnimky ak ide o niekoho z personálu. Ale poďme k tomu znásilnenému právu. Je nesmierne zaujímavé ako lekári nesmierne ľahko premiestňujú bremeno získania súhlasu od pacientky na bremeno jej odmietnutia."PACIENTKA MÔŽE ODMIETNUŤ", je najčastejším argumentom na takúto prax. Je však argumentom nepravdivým, ktorý vo svojej podstate nevyjadruje a ani nechápe postavenie pacientky, ktorá je postavená pred hotovú vec. Pritom zákon ktorý konkrétne rieši takéto situácie je na svete už naozaj pekne dlho. Ide o zákon, ktorý predchádzal tomu dnešnému o "informovanom súhlase". Zákon 277/1994Z.z. §6, Práva a povinnosti osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Tento zákon je v súčasnosti nahradený zákonom 576/2004 Z.z. Napriek tomu však zatiaľ ostanem pri tom starom zákone ktorý platil desať rokov!!!Možnosť odmietnuť výučbu študentov medicíny tento zákon zakotvuje v odseku 2 písmeno d.) v znení:Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má osoba voči zdravotníckym pracovníkom a iným odborným pracovníkom právo na: ROZHODNUTIE O SVOJEJ ÚČASTI NA VÝUČBE A OVEROVANÍ NOVÝCH MEDICÍNSKYCH POZNATKOV A METÓD.Dovolím si citovať ešte ďalšie ustanovenie uvedeného zákona, ktoré bude potrebné použiť pri analýze protiprávnej praxe.Pacient má právo na:a.)REŠPEKTOVANIE SVOJEJ TELESNEJ A PSYCHICKEJ INEGRITY.b.)NÁLEŽITÉ POUČENIE NAJMÄ O POVAHE OCHORENIA, POTREBNÝCH ZDRAVOTNÝCH VÝKONOCH, O MOŽNOSTI RIZIKA A ZDRAVOTNEJ PROGNÓZE.c.)ZACHOVANIE MLČANLIVOSTI O VŠETKÝCH ÚDAJOCH TÝKAJÚCICH SA JEJ ZDRAVOTNÉHO STAVU, O SKUTOČNOSTIACH SÚVISIACICH S JEJ ZDRAVOTNÝM STAVOM, AK V PRÍPADOCH USTANOVENÝCH ZÁKONOM NIE JE ZDROVOTNÍCKY PRACOVNÍK, ALEBO INÝ ODBORNÝ PRACOVNÍK ZBAVENÝ TEJTO MLČANLIVOSTI.d.)ZMIERNENIE UTRPENIA V SÚLADE SO SÚČASNÝM STAVOM LEKÁRSKYCH A BIOMEDICÍNSKYCH VIED, NA HUMÁNNU STAROSTLIVOSŤ A NA ETICKÝ A DÔSTOJNÝ PRÍSTUP ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV, AKO AJ INÝCH ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV V ZDRAVOTNÍCTVE.Pacientka má teda právo na ROZHODNUTIE, či sa výučby zúčastní alebo nie. Problémom však nie je skutočnosť, že sa prax výučby študentov vykonáva, ale AKO SA VYKONÁVA! Právo pacientky vyjadriť svoje odmietnutie bolo porušovaním ustanovení zákona ODOBRATÉ!!! A PACIENTKA BOLA K VÝUČBE, PRÍPADNE NEVYJADRENÍM NESÚHLASU K VÝUČBE DONÚTENÁ.Zo zobrazenia praxe je jasné že pacientka nebýva vopred poučená(PREČO ASI?),za akým účelom má byť vykonané vyšetrenie a ani nebýva oboznámená s prítomnosťou iných osôb pri vyšetrení, medicínskom zákroku, pôrode atď.Pacientka môže odmietnuť,...áno, ale odmietnutie(či súhlas) sa má vykonať pri vykonávaní oboznamovania pacientky s praxou oddelenia a nie vtedy keď dochádza k samotnému úkonu.Ak má možnosť pacientka rozhodnúť o tom či sa opisovanej praxe zúčastní alebo nie čo jej garantuje zákon, najskôr predsa musí vedieť čo môže odmietnuť a keďže to nevie, NEMOŽNO PASÍVNE ODOVZDANIE SA LEKÁROM POKLADAŤ ZA SÚHLAS!Je známym faktom, že len v zriedkavých prípadoch sa za okolností kedy pacientku bez upozornenia predvedú pred množstvo medikov a požiadajú ju pred takýmto množstvom ľudí k zaujatiu gynekologickej polohy stáva, aby pacientka odmietla. Lekári to považujú, alebo chcú považovať za fakt, že pacientka tým vyjadrila súhlas. S týmto tvrdením sa nestotožňujem, ba dovolím si tvrdiť, ža aj keby pacientka odpor či nesúhlas verbálne nevyjadrila, nie je to súhlas, a konanie lekárov je protiprávne, proti elementárnej etike, a je to konanie aj nemedicínske, keďže ide o poškodzovanie zdravia. Nuž ako už všetci viete, je to volám GYNEKOLOGICKÉ ZNÁSILNENIE!Možno teda konštatovať:1. Pacientka nebola poučená o možnosti odmietnutia, nebola jej takáto možnosť, ktorá je v súlade so zákonom poskytnutá, naopak bola nepriamym spôsobom uvedená do omylu s tým, že takejto nehumánnej praxi je povinná sa poddať.2.Pacientka nebola upovedomená o dôvodoch prítomnosti iných osôb t.j.počet študentov medicíny, dôvod vyšetrenia a pod.Vzhľadom k tomu čo som uviedol si dovolím konštatovať, že pacientky boli k uzavretiu "zmluvy" o súhlase s vykonaním výučby DONÚTENÉ V ČASOVEJ TIESNI A POD NÁTLAKOM, čo je v rozpore so zákonom. Snáď nikto normálny nebude tvrdiť že pacientku ktorú privedú do vyšetrovne pred dvadsať ľudí môže v okamihu SLOBODNE rozhodnúť či sa podvolí alebo nie.Aj napriek uvedeným donucujúcim okolnostiam sa vyskytlo niekoľko málo prípadov, kedy sa pacientky predsa len dokázali vzoprieť nemorálnej, neľudskej, a ľudskú dôstojnosť urážajúcej praxi. Tieto pacientky sa stávajú predmetom šikanovaia urážania a opätovného doucovania.Nuž tak toľko z predchodcu súčasného zákona o informovanom súhlase. Prečo som začal práve ním? Skúsme si uvedomiť, že za desať rokov jeho existencie sa v praxi zdravotníctva nič nezmenilo a uvedený zákon zostal len papierovou deklaráciou. Je, či bol ťažko vymožiteľný a nestal sa súčasťou bežnej praxe našich zdravotníkov. Položme si otázku: Prečo by sa mal súčasný, veľmi podobný zákon stať zákonom, ktorý bude bežnou súčasťou praxe zdravotníkov? Ak sa reformátori rozhodli dať zákon ktorý sa bude aj dodržiavať, mali by najskôr analyzovať, prečo sa ten predošlý nikdy neujal, a nájsť spôsob, ako ho uviesť do praxe rýchlo a rýchlo ho vedieť aj vymáhať. Ale k tomu sa ešte na blogoch neskôr dostaneme.Ešte chcem doplniť, že podrobnú analýzu o zaobchádzaní s pacientkami vo fakultných nemocniciach som s odvolávaním sa na uvedené právne úpravy, ľudské práva, charty práv pacientov atď. adresoval kontrolnému výboru regionálnej lekárskej komore v Žiline so sídlom v Ružomberku o čom som už písal v článku : "Zasiahneme keď pacient zomrie", a tiež som ju zaslal riaditeľovi MFN, o čom tiež niekedy inokedy.CHARTA PRÁV PACIENTA.11. apríla 2001 bola vládou slovenskej republiky prijatá tzv. CHARTA PRÁV PACIENTOV. Táto charta nevyšla ako zákon, ale možno ju chápať aj ako právnický výklad niektorých ustanovení zákona tak, aby ich nebolo možné interpretovať v neprospech pacienta, a ako pomôcku pacienta správne sa orientovať v spleti zákonov.Článok 4-Súhlas pacienta.1. Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrvacieho a liečebného výkonu.6.Informovaný súhlas v PÍSOMNEJ FORME je podmienkou zaradenie pacienta do vedecko-výskumných štúdií a ZARADENIE DO VYUČOVANIA KLINICKÝCH PREDMETOV. TENTO SÚHLAS MÔŽE PACIENT KEDYKOĽVEK ODVOLAŤ!!Článok 7-Liečba a starostlivosť.2.Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta.Zdravotné výkony sa zo strany zdravotníckych pracovníkov poskytujú v súlade so zásadami etického a dôstojného prístupu.(pekná to intimita za prítomnosti desiatich medikov proti vôli pacientky)ZÁKON 576/2004 o zdravotnej starostlivosti.(nájdete ho na www.svetzdravia.sk, alebo na www.novezdravotníctvo.sk)K tomuto zákonu len stručne niekoľko citácií bez komentára, keďže podstatu veci som už povedal.§6- Pučenie a informovaný súhlas.1.Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.2.Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť.§ 21 - Zápis do zdravotnej dokumentácie .Tento paragraf úplne vyčerpávajúco popisuje spôsob zapísania informovaného súhlasu a vzťahuje sa aj na problematiku ktorú opisujem. Človek žasne v akom obrovskom rozsahu sú slovenskí zzdravotníci vo svojom cynizme, nevzdelanosti, a odmietaní ľudskosti či zákonov vzďaľovať sa civilizovanému svetu.Na záver: Mám informácie že v niektorých zdrav. zariadeniach dávajú pacientom podpisovať protiprávne paškvily v ktorom pacient vyjadruje súhlas so všetkými úkonmi počas pobytu v zdrav. zariadení. Ak sa s tým stretnete, nič nepodpisujte. Naštudujte si zákon a podľa toho postupujte. Ale aj o tom niekedy inokedy.Postoj zdravotníckych pracovníkov k informovanému súhlasu mi akosi pripomína príhodu z kníh Karla Maya, kedy keď sa indiáni poprvýkrát stretli s cigretou nefajčili ju, ale požuli.Nabudúce: TISÍCE ZNÁSILNENÝCH ŽIEN A ZNÁSILNENIE DUŠE.Doporučujem : TISÍCE ZNÁSILNENÝCH ŽIEN.