A samozrejme na to aby sa nemusel dodržiavať zákon a pravidlá stačí vystúpenie na televíznych obrazovkách. Alebo jednoducho mlčky ignorovať zákon. Človek až žasne a pýta sa, načo platíme toľko poslancov, keď na všetko stačia minister zdravotníctva s premiérom?
Možno aj Lukašenko by im závidel.
Skúsim však na pohľad odbočiť vyjadrením ekonóma a politika Ivana Mikloša v tomto článku. Citujem :„Práve hlboko zakorenené deformácie v neformálnych pravidlách sú hlavnou príčinou toho, prečo je stav slovenskej spoločnosti taký, aký je a prečo ani tie formálne inštitúcie nefungujú tak, ako by sme chceli a ako to vidíme napríklad v Nemecku alebo vo Švédsku.“
A teraz k mojej príhode z testovania.
Na testovanie som šiel z donútenia a nie dobrovoľne. Keďže za neúčasť hrozilo 10 dňové domáce väzenie či sankcia. Navyše zatiaľ som nepočul žiadny presvedčivý dôkaz o tom, že to malo zmysel. Krajčiho a Matovičove PR vyhlásenia nie sú dôkazom, ale ich želaním, ktorým sa snažia obalamutiť menej kritickú časť verejnosti. Skúste v tomto článku.
Na návšteve odberného miesta som sa spýtal tzv. zdravotníkov, ako je možné, že sa nijakým spôsobom takýto zdravotnícky výkon ( aj odber biologického materiálu za cieľom testovania je zdravotníckym výkonom) nie je ošetrený tzv. informovaným súhlasom. Teda neviem či to boli zdravotníci, alebo murári, keďže zákon im ukladá aj povinnosť umožniť pacientovi, občanovi ich identifikáciu podľa mena, funkcie a zaradenia . A tiež som sa spýtal, prečo nie sú označení tak, aby boli identifikovateľní.
Občania v bielych kombinézach ma v rozpakoch a začudovaní odbili odporúčaním na vojaka, ktorý tomu akože velil.
A tam som zažil veci nevídané. Pán vojak sa so mnou začal prieť o zmysle zákona a identifikácii zdravotníkov odvahou neznalého. Po niekoľkominútovom „právnickom“ krútení sa mi priznal, že on ešte o takých zákonoch nikdy nepočul.
K tomu niet čo dodať.
Nuž, nie je sám, ani tých 20 000 občanov v bielych kombinézach o tom tiež nepočuli. A tiež ani náš pán premiér a už tobôž nie minister zdravotníctva Krajči s titulom MUDr.
Nuž áno, môžete oponovať, že predsa nešlo o ambulancie , alebo zdravotnícke zariadenie, ale tak to nie je. Navyše nám pán Krajči v piatok 6.11. verejne vyhlásením v médiách potvrdil, že tí čo sa netestovali v prvom kole, môžu sa nakoniec otestovať v tom druhom kole aj keď to „vyhláška“ vlastne zakazovala. Ide totiž o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a pán minister na otázku novinárov či ide teda o cestu do zdravotníckeho zariadenia odpovedal že áno. No a tam sa vyžaduje ku každému zdravotníckemu úkonu informovaný súhlas.
Ale 20 000 občanov v bielych kombinézach a ani pán Matovič a ani pán minister, ale ani pani Cigániková z liberálnej strany, ktorá študovala zdravotnícky manažment to jednoducho nevedia.
Už teraz by som vlastne veci mohol uzatvoriť a konštatovať, že plošné testovanie bolo protizákonné a každý kto by z uvedených dôvodov toto testovanie odmietol, by mal šancu vyhrať súd. Ale keďže už údajne prestala platiť vládna poistka v podobe zákona, ktorým občan strácal nárok na odškodnenie z dôvodu pochybenia štátu kvôli pandémii, tak by mal nárok aj na odškodnenie.
Ale veci sú trocha horšie ako vyzerajú a mnoho hovoria nielen o našich politikoch, ale aj o našich zdravotníkoch a aj o našej budúcnosti. Budúcnosti pacienta a občana.
Politici prichádzajú a odchádzajú, ale socialistické pravidlá aj keď neformálne zostali, aj keď už mali platiť tie formálne.
Viac ako tridsať rokov poznania nepustí.
Faktom teda je, že slovenskí zdravotníci informovanému súhlasu a jeho podstate nerozumejú a pokladajú ho za prekážku v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 20 000 neznalých je už pomerne reprezentačná vzorka. V princípe je to urážka pacienta, siahanie na jeho dôstojnosť, ale aj nepochopenie vlastnej úlohy zdravotníka.
Zdravotníci by snáď už mohli rozoznať dobre vyzerajúce a voňajúce jedlo na tanieri, od toho istého, ale v tvare pomyjí v kýbli.
Ozaj zažili ste a určite nie jeden krát, že Vám ho dáva podpísať lekár až keď odchádzate? Nuž nerobte to a už nič nepodpisujte . Ten lekár nechápe čo to vlastne je.
Zaujímavo hodnotili toto masové porušovanie zákona lekári.
Ach prepáčte nemám reprezentatívnu vzorku. Teda len 20 000 občanov v bielych mundúroch + postoj jednej političky po mojej kritike, ktorý prikladám ako ilustráciu.
Andrea Letanovská: lekárka, poslankyňa strany ZA ĽUDÍ. Citujem: "dobry den, vsetky Vase vyhrady zdielam a mam mnoho dalsich navyse. V “mieri” to takto musi fungovat. Nachadzame sa vsak v krize, pocty pacientov na ventilatoroch rastu a budu rast este 2-3 tyzdne potom, ako zacnu denn pocty novi infikovanych klesat.
Treba nieco urobit, vobec nie sme dokonale pripraveni. Ale urobme to najlepsie ako sa da, rizika tychto nedokonalosti su verim mensie ako riziko necinnosti, ci zavahania. Neidentifikujeme vsetkych. Ale kazdy jeden sa rata. Ja si naozaj myslim, ze po druhom otestovani a obmedzeni pohybu zacnu cisla klesat."
Nuž problém je , že my sme v mieri. Aj vtedy sme žili v mieri, keď pôrodníci dali najavo, že nerozumejú čo je pôrod a bránili partnerom spoločne s matkou prežiť narodenie dieťaťa. Aj vtedy sme žili v mieri, keď nedonosené deti nemohli byť so svojimi matkami.
S kým teda žijú politici a zdravotníci vo vojne? S vlastnými občanmi?
Nuž a čo tie hlboké deformácie v neformálnych pravidlách? Nuž ani po 31 rokoch sa politici a zdravotníci nezbavili toho boľševického... „ Účel svätí prostriedky*“. A keď zákon prekáža, znásilníme ho, tak ako aj bývalí súdruhovia. Ako občania sme predsa len bezprizorná masa a tá si úctu a pravidlá nezaslúži.
