Tento článok som si dovolil napísať vo verejnom záujme a k všetkým tvrdeniam ktoré uvádzam, viem poskytnúť dôkazy v listinnej forme, potvrdené úradmi či aktérmi tohto príbehu.
Vždy som bol presvedčený, že získať vysokoškolský diplom na spôsob Matoviča či Kollára je možné všade, len na lekárskej univerzite nie. Dnes mi je však jasné, že celkom ľahko sa dá získať aj tam a asi je to aj dosť bežné.
Tento poučný príbeh, ktorý mapuje postoj a zodpovednosť pracovníkov zdravotníctva či kontrolných inštitúcii začal jedno ráno, keď som mal veľký problém vstať.
Nie, nie je to len môj príbeh, ale príbeh tisícov pacientov, ktorí sa stretávajú s ľudskou hlúposťou, nekompetentnosťou, aroganciou a porušovaním zákonov.
Konečným výsledkom mojich zdravotných problémov bola takmer štvormesačná práceneschopnosť a odporúčanie mojej všeobecnej lekárky k návšteve špecialistu, neurológa. Nebývam často chorý a ak je to možné, vyberám si poväčšine lekárov, ktorí fungujú bez poisťovne či ponúkajú nadštandardné služby za úhradu.
Avšak zistil som, že v prípade neurológov to bude asi komplikovanejšie a po snahách dovolať sa do ambulancií či očakávať odpoveď na e-mail som to vzdal. Jednoducho nemožné.
Natrafil som však na portál „objednatvysetrenie.sk“ kde sa dá nájsť termín ľubovoľného špecialistu kdekoľvek na Slovensku. Teda teoreticky. Najbližší termín pre špecialistu neurológa sa mi podarilo nájsť o takmer 5 mesiacov v nemocnici v Bojniciach a neurologička sa volala MUDr. Mária Danková.
Deň pred návštevou som si pre istotu overil či tam pani doktorka bude, keďže ambulancia je vzdialená cca 50 km od môjho bydliska. Zdravotná sestra môj termín potvrdila.
V deň „D“ som bol krátko pred deviatou, kedy som mal termín na mieste a čakal. Vyšla zdravotná sestra a zobrala si odo mňa a ďalších čakajúcich zdravotné záznamy. Po značnej chvíli ( viac ako 30 min.) vyšla sestra a zakričala moje meno. V ruke držala môj zdravotný záznam. A vtedy som zažil naozaj niečo nečakané čo sa dá zažiť naozaj iba na Slovensku.
Pristúpila ku mne, roztvorila môj zdravotný záznam a niečo sa ma spýtala. Keďže mám poškodený sluch, nerozumel som jej. Navyše som nemal okuliare na čítanie, takže som nevidel na dokument, ktorý mi ukazuje. Chvíľu som bol zmätený a v mysli som sa pokúsil zistiť čo chce.
„ Ako sa volá tá lekárka“? Spýtala sa, keď zbadala moju dezorientáciu. Povedal som jej meno svojej všeobecnej lekárky, avšak odpoveď bola nesprávna. Zdravotná sestra sa chopila iniciatívy a ukázala na pečiatku a meno v mojom zdravotnom zázname. Nevedel som meno prečítať, tak sestra pokračovala.
„Ale vy ste už u neurológa boli.“ Tomuto konštatovaniu som teda naozaj neporozumel a asi to na mne bolo vidno. „ Vy ste už boli na vyšetrení u iného neurológa a my už takých pacientov neberieme“ „ Je to tam napísané“ (na webe objednatvysetrenie.sk) A ešte nezabudla dodať, že som z iného okresu a oni majú dosť pacientov. Len škoda že to nevedeli predtým, ako sa rozhodli využívať služby elektronického objednávania.
Chvíľu som sa nezmohol na slovo.
Takéto absurdné, hlúpe a protiprávne výmysly som ešte nepočul. Nepamätal som si, že by pri objednávaní na uvedenom portáli bolo také upozornenie. Možno bolo, ale nevšimol som si ho. Navyše som si ho ani nemusel všímať, lebo taká podmienka na vyšetrenie u lekára je protizákonná v mnohých smeroch a tiež diskriminačná.
A áno, pred rokmi som bol na vyšetrení u neurológa a následne na CT čo som si už ani nepamätal. Lekárka si musela dať veľkú námahu, aby v mojom zdravotnom zázname o tom našla dôkaz.
Takže oni majú dostatok pacientov a práve si zaviedli svoju vlastnú rajonizáciu.
„ To nemyslíte vážne. Na také konanie nemáte právny nárok. Budem to riešiť s právnikmi“ reagoval som zvýšeným hlasom. Tak dlhé mesiace čakania, stratený čas, pokazený deň. A to len preto, lebo lekárka si nie je istá svojou odbornosťou, keďže ničím iným sa takéto konanie a takéto hlúpe podmienky vysvetliť nedajú.
Len som sa tak zamyslel. Predstavme si, že by si takúto podmienku svojvoľne dal každý lekár. No tak tá situácia by bola snáď horšia, ako za komunizmu. Doslova a do písmena nejaký lekársky feudalizmus.
Chvíľu som mal nutkanie vojsť do ambulancie a požiadať lekárku nech mi to vysvetlí ona a nech neposiela sestru veci riešiť na chodbu. Nakoniec som však usúdil, že by som pravdepodobne aj tak nič nevyriešil.
Tento konflikt spochybnil odbornosť lekárky, keďže sa jej už dôverovať nedalo a nemal som viac záujem byť jej pacientom. Okrem iného, moje konanie by sa potom mohlo interpretovať všelijako, keďže ak zdravotníka prichytíte na hruškách, nemá hanby klamať, prekrúcať, fabulovať.
Celá scéna sa odohrala pred očami niekoľkých svedkov čo značne narušovalo moje súkromie. Avšak očakávať, aby zdravotná sestra vedela čo je právo na súkromie, ak nemá v sebe empatiu a elementárne právne vedomie, by bolo zbytočné.
Zobral som si svoj zdravotný záznam a zopakoval som, že to budem riešiť právnou cestou.O chvíľu som sa predsa len vrátil s úmyslom odfotografovať si dvere ambulancie a mať aký taký dôkaz, že som tam bol. Počas fotografovania sa otvorili dvere a vyšla sestra. Keď ma spoznala poznamenala, že ak by som sa správal inak, tak sa to mohlo riešiť iným spôsobom.
Zdá sa že zdravotná sestra si medzi sebou zamieňala príčinu a následok. Navyše moje správanie bolo úplne adekvátne situácii. Len chodiť kolenačky k pochybným lekárom sa mi naozaj nechcelo a využiť nejaké „riešenie“ tiež nie.
Nuž áno. Každý môže spraviť chybu. A aj tesár sa utne. Preto som sa rozhodol dať pani doktorke šancu.
Krok č. 1
Napísal som jej list s požiadavkou o odškodnenie, keďže som nadobudol presvedčenie, že mi spôsobila ujmu.
Moje prekvapenie bolo naozaj veľké, keď som dostal stručný list od riaditeľa nemocnice ( Mgr. Peter Glatz) s tým, že moje požiadavky sú nedôvodné. Nejaké riešenie, ospravedlnenie? Ani náhodou. Takže podľa neho sa nič nestalo.
Ale jeho listom vec získala nový rozmer.
Viete si predstaviť že spravíte svojmu zamestnávateľovi škodu či hanbu a idete sa vyžalovať šéfovi firmy aby vás ochránil?
To je možné len v socialistickej firme. No týmto bolo jasné, že pani doktorka Danková nie je súkromnou lekárkou a práva pacientov porušuje s posvätením svojho zamestnávateľa. A ten zamestnávateľ sa ani neunúva niečo napraviť, zmeniť. A tak potom aj tá Bojnická nemocnica na čele s Mgr. Petrom Glatzom žiaľ vyzerá. S Google hodnotením vo výške 2,9 by sme takúto prevádzku nazvali „pajzlom“ . A ak ide o nemocnicu, tak môžeme použiť presne ten istý termín.
Krok č. 2
Pánovi Mgr. Glatzovi som sa písomnou formou pokúsil vysvetliť, že ide o protiprávne konanie, ktorá znemožňuje slobodu voľby, je porušením zákona z mnohých strán a je tiež diskriminačné. Taktiež, že nevyvodenie konzekvencií by mohlo viesť k tomu, že lekári budú odmietať pacientov, ktorí sa im nemusia hodiť z hľadiska spoločenského, etnického, sexuálneho, náboženského a pod.
Reakcia bola štandardná a teda žiadna. To som mimochodom presne očakával, keďže nájsť v socialistickej nemocnici riaditeľa, ktorému nejde iba o dobrú trafiku je takmer nemožné. A postaviť sa zodpovednosti čelom? Ani náhodou.
Krok č. 3
Z uvedenej „odpovede“ pána riaditeľa Glatza bolo zrejmé, že nemá záujem riešiť nejaké porušovanie práv pacientov čo je predpokladaný stav výkonov „mananžérov“ podobných zariadení. Preto som sa listom obrátil na ÚDZS Trenčín o riešenie situácie. Odpoveď tohto úradu bola očakávaná.
Okrem všeobecných citácií paragrafov, ktoré mali ospravedlniť nekonanie tohto úradu som sa napr. dozvedel aj toto. Dovolím si citovať:
„Zároveň si Vám dovoľujeme dať do pozornosti, že práva a povinnosti pacienta resp. právne vzťahy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti upravuje paragraf 11 a paragraf 12 zákona č. 576/2004 Z.z. o doplnení zdravotnej starostlivosti , službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov.
Podľa paragrafu 12 ods. 2 písmeno. a) môže poskytovateľ odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti , ak by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie. " ( vypracoval Mgr. Meravý, podpísal riaditeľ JUDr. Zdenko Doktor)
Nuž tu treba zostať v nemom úžase.
Od 9:00 – 9:30 prehľadávala lekárka moju zdravotnú dokumentáciu aby našla dôkaz, že som bol kedysi u iného neurológa . A zároveň v tomto čase, kedy som držal písomné potvrdenie o termíne vyšetrenia zažívala lekárka „prekračovanie pracovnej únosnosti“. A potom keď ma odmietla ,už zas nezažívala „ únosné pracovné zaťaženie“ . Teda po cca 9:40 už vybavovala iných pacientov. To sa nedá vymyslieť, to je prax zbytočného slovenského úradu, ktorý má ochraňovať práva pacientov.
Krok č. 4
I keď bolo z listu Mgr. Petra Glatza ( riaditeľa nemocnice) zrejmé, že je o veci informovaný, rozhodol som sa podať na MUDr. Dankovú oficiálnu sťažnosť.Nemocnica Bojnice má totiž samostatnú organizačnú jednotku: Referát kontroly, sťažností a informácií. Vedúci: Ing. Michal Klátik.
Samozrejme ani náhodou som nedúfal že toto oddelenie niečo vyrieši a postaví sa na stranu pacienta. Zaujímal ma skôr ich postup a postoje. Už iba to, že sa ľudia z takýchto oddelení rozhodnú napísať list je v princípe úspech.Zaujímavosťou je, že nemocnica Bojnice si vyhradzuje právo na riešenie sťažností v lehote až 2 mesiace.
Odpoveď som nakoniec dostal v ich lehote . Obsah naozaj potrebuje komentár. Lebo taký právny paškvil, ktorý vzbudzuje pochybnosti o elementárnom právnom vedomí, nieto ešte schopnosti chápať význam konkrétnych zákonov sa len tak nájsť nedá a ide o unikátne „dielo“ Ing. Klátika a podpísané Mgr.Glatzom.
Najskôr je uvedený opis situácie zdravotnou sestrou Bc. Veterníkovou. Interpretácia situácie nie je celkom verná, ale nie je to podstatné. Inak je to celkom zaujímavý pohľad do sveta zdravotnej sestry a jej tzv. právneho vedomia.
„ Pacient sa objednal cez internetovú stránku, kde je napísané: „Objednať sa môžu pacienti, ktorí sú registrovaní v tejto ambulancii, alebo pacienti , ktorí predtým neboli na vyšetrení u žiadneho neurológa.“
Objednaných pacientov cez internet, nemám možnosť zistiť či už boli niekde vyšetrovaní v inej ambulancii , čo sa každého nového pacienta pred objednaním telefonicky pýtam. Po slušnom vysvetlení pacientovi , že sa má hlásiť u svojej pani doktorky ,kde bol vyšetrený v r. 2020, že pacientov od iných neurológov nepreberáme začal byť pacient slovne útočný. Pacientovi som chcela na návrh pani doktorky vysvetliť , že je lepšie realizovať vyšetrenie vo svojom regióne. ( takýto návrh samozrejme nepadol a ani nemá logické opodstatnenie. pozn. autora článku). Pacient sa hneď začal vyhrážať svojim právnikom. „
Jej výpoveď bola samozrejme dlhšia. Avšak najzaujímavejšia je táto jej veta:
„To že by sme sa mohli dohodnúť , že by sme ho skúsili presunúť na iný termín , ak mu jeho ambulantný neurológ zdelí , že ho už vo svojom registri nevedie“ Takto uvažuje zdravotná sestra o pacientovi , ktorý má výmenný lístok, písomne aj telefonicky potvrdený termín, hodinu a minútu vyšetrenia, lekárka je prítomná na pracovisku a naozaj pracuje.
Bizarnou zaujímavosťou odpovede riaditeľa nemocnice je, že protiprávne konanie lekárky a teda aj systematické porušovanie práv pacientov s požehnaním nemocnice obhajuje pragrafom, ktorý nemocnicu vlastne z porušovania práv usvedčuje . Pán riaditeľ Glatz sa vlastne pokúša fabulovať či odvádzať pozornosť od podstaty.
Dovolím si citovať z jeho listu.
Právo odmietnutia ošetrenia neprešetruje NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 12, ods 5 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a tiež podľa ods. 2.
Tak skúsme teda citovať, na čo sa pán riaditeľ odvoláva.
§12 Právne vzťahy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
2. Poskytovateľ môže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak
a) by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie,
b) osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej sa má zdravotnú starostlivosť poskytovať, alebo k jej zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo
c) poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať.
Ale má to aj háčik, pokračujeme:
(5) Ak poskytovateľ odmietne návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodov ustanovených v odseku 2, príslušný samosprávny kraj preverí tieto skutočnosti na podnet osoby a bezodkladne určí, ktorý poskytovateľ s ňou uzatvorí takúto dohodu. Ak zistí, že odmietnutie uzatvorenia dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebolo opodstatnené, môže určiť aj poskytovateľa, ktorý návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti odmietol. Poskytovateľ sa podľa možností určí tak, aby bol čo najmenej vzdialený od bydliska alebo pracoviska osoby. Rozhodnutie lekára samosprávneho kraja je poskytovateľ povinný rešpektovať.
No ale.. prečo tam nie je napísané? :
„Objednať sa môžu pacienti, ktorí sú registrovaní v tejto ambulancii, alebo pacienti , ktorí predtým neboli na vyšetrení u žiadneho neurológa.“
Tu však treba poznamenať, že ja som už platnú dohodu o vykonaní vyšetrenia mal v ruke a podľa pravidiel.
Takže išlo o porušenie dohody, ktorá bola už uzatvorená!
Iné by bolo, ak by mi pri objednaní či telefonickom potvrdení termínu poskytovateľ oznámil, že ma nemôže prijať zo zákonných dôvodov. Ale takto to bolo proti zákonu a pravidlám. Nedá sa to odbiť ani článkom 5, keďže ide o situáciu, kedy by ma špecialisti odmietli skôr, ako by som dostal u nich vôbec termín. Ale zdôrazňujem, že na odmietnutie by musel byť zákonný dôvod.
Okrem iného, tento zákon súvisí s mojim problémom minimálne, keďže má v princípe zabezpečiť zdravotnú starostlivosť zmluvných lekárov typu všeobecný lekár, detský lekár, gynekológ a pod. Ale menej sa už týka špecialistov, keďže s nimi zmluvu uzatvárame len formálne, nie písomne. Za posledné štyri roky som navštívil štyroch otorinolaryngológov ( a ďalších špecialistov) a so žiadnym som písomnú zmluvu neuzatváral. Stačil výmenný lístok a dohodnutý termín vyšetrenia.( so zmluvou u špecialistu som sa samozrejme nestretol nikdy)
Mimochodom, ak by sa ku mne lekári špecialisti postavili tak ako MUDr. Danková a vedenie Bojnickej nemocnice, tak by sa značne zhoršila liečba a hlavne diagnostika môjho zdravotného problému. Totiž rôzni lekári mali rôzne prístupy a aj prístrojové vybavenie. Ešte podotýkam, že sa na nich sťažovať nemôžem, lebo robili čo mohli a čo sa robiť dalo.
Ale v nemocnici v Bojniciach radi zákony. No tak skúsme.
Zákon 576/2004 §11 odstavec 6) a §12 odstavec 2) a), b)
§ 11 Práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
(2) Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vrátane cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti a pri poskytovaní tovarov a služieb ustanovenou osobitným predpisom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, štátnej príslušnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.
3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi.
6)Každý má právo na výber poskytovateľa. Toto právo sa nevzťahuje na
a) osobu, ktorá je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie,
b) žiadateľa o azyl
c) osobu, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu.
Tak naozaj niekto nerozumie písanému textu?
MUDr. Danková ( ale aj ďalší lekári) zjavne a bez hanby porušujú zákon a diskriminujú pacientov a to systémovo a každodenne. A dokazuje to aj zdravotná sestra Bc. Veterníková. Ako uvádza vo svojej výpovedi, odmieta pacientov, ktorí už boli na vyšetrení u iného špecialistu neurológa. A to samozrejme každodenne a s posvätením vedenia nemocnice a proti zákonom tejto krajiny.
Ale ešte nekončíme.
Krok č. 5
Keďže bolo jasné a predpokladané, že kompetentní sú v hlbokom právnom bezvedomí a porušovaniu práv a diskriminácia pacientov ich netrápi, obrátil som sa so sťažnosťou na samosprávny kraj Trenčín, odbor zdravotníctva.
Na moju sťažnosť som dostal snáď ešte menej ako odpoveď. Tu sa už ani neskrývali, že ani náhodou nechcú čokoľvek riešiť. Vedúca zdravotníckeho odboru PhDr. Elena Štefíková , MPH odoslala moju sťažnosť riaditeľovi Bojnickej nemocnice . Teda tam kde chcú v porušovaní práv pacientov aktívne pokračovať. Len stručne z textu:
„TSK z hľadiska vecnej a miestnej príslušnosti Vám podnet postupuje na priame vybavenie. O záveroch a podnete informujte priamo pisateľa a v kópii TSK. Pisateľ bol o postupe TSK informovaný.“ PhDr. Elena Štefíková, MPH – vedúca odboru zdravotníctva a sociálnej pomoci.
No tak zdá sa, že Trenčiansky samosprávny kraj platí ľudí, ktorí si neplnia svoje povinnosti a odbor zdravotníctva je zbytočný. Takto vyzerá prístup inštitúcií, zdravotníkov, kontrolných orgánov a pod. k zjavnej diskriminácii a porušovaniu práv pacientov. Na to že sme krajina EU je to naozaj úbohé.
Pred publikovaním tohto článku som si všimol, že upozornenie MUDr. Dankovej , (ale aj jej kolegyne MUDr. Majdákovej) má už iné znenie ako pred inkriminovaným incidentom.
Dovolím si citovať:
„Ak sa na neurologickú ambulanciu objednávate po prvý krát, je potrebné telefonicky kontaktovať danú ambulanciu po 13:00.“
No možno by stálo za to zistiť, prečo je potrebné ambulanciu kontaktovať, ak máme potvrdený termín. Čo také panie doktorky vymysleli?
Zásadná otázka však znie: Ako sa zachová vedenie nemocnice, ak pôjde o život či závažné poškodenie zdravia? Nedá sa veriť že inak, ako voči mne. Takže táto nemocnica by mala byť radšej tou poslednou možnosťou potenciálneho pacienta.
Na pláne mám samozrejme aj iné ďalšie aktivity v súvislosti s uvedeným, ale napíšte mi prosím do diskusii, ako by ste pokračovali Vy.
Ak Vás článok oslovil, zdieľajte ho či publikujte na svojom FB.
