Tak ten uplynulý bol dobrý a dúfam že ten budúci bude tiež, aj keď mám vždy trošku obavy. Asi to bude tou minulosťou, kedy ešte nejestvoval internet. Na Nový rok nás čakala opera v televízii. (Nič proti opere, ale ako dieťa som ju nemal moc rád.) Ach a nedalo sa prepnúť na iný program. Mali sme totiž len jeden, aj to čiernobiely. A teraz máme oslavovať aj rozdelenie Československa, za ktorým smútim. Asi som už trochu staromódny a možno sentimentálny.
Pamätám si na ten prelomový rok, kedy vzniklo samostatné Slovensko z túžby diktátora po moci. Bol som proti! Strávil som ho ako hudobník v bare kúpeľného komplexu Nimnica pri Púchove, a so mnou ešte dvaja federalisti z kapely, Jánom a Vendelínom.
Našťastie sme boli v kapele všetci,(všetci traja) akože nás to tí občas podgurážení pravoverní Slováci volali? Zradcovia?,-federalisti.
Naozaj to bol môj najnudnejší a dosť smutný Silvester. Do budúcnosti som sa pozeral s obavou.
-Nech žije slovenský štát!- vykríkala do mikrofónu podgurážená prevádzkarka či vedúca reštaurácie.
-Nech žije slovenský štát!- s jasotom opakovala.
Tak sme si sarkasticky pripili. Na "novú" budúcnosť bez našich bratov Čechov, ktorých mám doteraz rád ako svojich bratov a stále ich tak úprimne nazývam.
-Nech žije slovenský štát:- kričalo zopár spoločensky unavených hostí.
Zábava skončila, začal žiť ten "Slovenský štát".
Som rád, že nezostal tým štátom ktorého som sa bál. Možno som aj ja k tomu svojou troškou prispel. Tak si teda pripíjam, ale po svojom:
-Nech žije sloboda a demokracia, po ktorej som vždy nesmierne túžil,- a stále mi je trocha jedno, či je v balení českom, alebo slovenskom.
