Tak teda už máme aj dôkazy o násilníctvach, porušovaní ľudských práv, poškodzovaní ľudského zdravia, pohŕdaní ľudskou dôstojnosťou. Už vieme kde a vieme aj kto. Najskôr vám doporučujem prečítať si článok "TISÍCE ZNÁSILNENÝCH ŽIEN",(a pokračovania), ktorý presne dokumentuje, ako to s tým rešpektovaním súkromia a práv pacientiek odborníci na gynekológiu a pôrodníctvo myslia. Tiež vám doporučujem ísť na www.babetko.sk, kde si máte možnosť prečítať otvorený list p. Gregušovej, ktorý nezávisle odo mňa dokumentuje to isté. A toľko rečí v diskusných príspevkoch, že to už je minulosť. Páni lekári. Strata pamäti je vážna choroba....
Ešte chvíľu pri pánovi Holomáňovi zostaňme. Akože to myslel? Aj súkromie je komfortom? Asi žartuje. Zákony, rôzne deklarácie, charty a pod. sú plné ochrany dôstojnosti, intimity a súkromia pacienta, a v rámci štndardnej obyčanej zdrav. starostlivosti preplácanej poisťovňou. Máme si snáď priplácať aj za to že nebudeme pokusným potkanom? Lekári odmietajú rešpektovať zákony? Ale kam patria potom takýto lekári? Nie náhodou tak do kriminálu? Ako môže niekto pokladať za nutnosť poškodzovať a ničiť zdravie pacientky tzv. gynekologickým znásilnením ako som to nazval a ešte sa dokonca pokladať za odborníka? Nie sú takýto ľudia náhodou násilníci, devianti, ktorí by mali stáť pred súdom? Ale lekárska komora môže zasiahnuť. Iste urobí poriadok....:)
Možno som trošku odbočil, len som však chcel ilustrovať mentalitu ľudí s ktorými sa počas hospitalizácie stretnete. Je bezpodmienečne nutné si uvedomiť, že s takýmito lekármi nie je možný dialóg. Nič im nemôžete vysvetliť, lebo nie sú v stave pochopiť základnú definíciu zdravia, od ktorej by sa mal odvíjať prístup k pacientovi. Preto sa na nich treba psychicky pripraviť, čo som už asi spomínal, ale pokladám to za dôležité spomenúť ešte raz. Tak teda a už ste na oddelení. Odovzdávate šaty. Už sa vám aj niektoré veci možno nepáčili. Nadradená komunikácie sestry, či pocity vinníka, ktorý ako keby personál otravoval.
Snažíte sa samú seba presvedčiť že sú to len vaše emócie, ale akokoľvek sa snažíte, podvedomie vám hovorí že máte pravdu, čo vám spôsobuje ešte horšiu náladu. Pokladám za dôležité zistiť si, či máte možnosť hocikedy a teda aj v noci dostať sa k vašim osobným veciam a šatám. Neskôr objasním. Tiež si nezabudnite mobilný telefón, najlepšie s fotoaparátom, a hotovosť. Nechcem patriť k extrémistom, ale diktafón by tiež nebol na škodu. Celkom živo si viem predstaviť situáciu, keď vám pán doktor bude chcieť nariadiť niečo s čím vy nesúhlasíte a vy poviete: "Pán doktor ak dovolíte ja si vaše slová nahrám. Asi to budem potrebovať".
Možno po prvej takejto situácií budete mať pokoj. Páni lekári sa trochu zháčia. Nuž podarilo sa vám odovzdať personálu zoznam vašich požiadaviek a teraz dúfate že všetko už bude v poriadku. Ach, ale môžete dúfať márne. Stačí aby sa vymenila zmena a už nikto o vašich požiadavkách vedieť nebude. Preto buďte trošku v strehu, môžete prísť do konfliktu s personálom ani neviete ako. Pred každým vyšetrením či akýmkoľvek úkonom sa najskôr dostatočne informujte kto ho bude vykonávať, kto bude prítomný a prečo! Ak pôjde o celkom bežné vyšetrenie, najskôr opatrne nahliadnite do ambulancie, a ak tam zbadáte väčšie množstvo ľudí tak sa jednoducho a bez vysvetľovania vráťte na svoju izbu. Páni lekári a desať medikov začnú byť o chvíľu netrpezliví, kde tá ich obeť je.
O chvíľu príde netrpezlivá zdravotná sestra. Jej vysvetlite, prečo ste sa na nedostavili do "laboratória". Zdravotná sestra vám povie aby ste to povedali pánom doktorom vy, lebo si svojho nadriadeného nebude chcieť rozhnevať. Nesnažte sa. Nie je to vaša povinnosť a povedzte to sestre. Možno ešte zažijete konflikt s pánom doktorom, ktorého ste chudáčika "urazili", ale takéto veci nech vás netrápia.
Zastavím sa aj pri tzv. hromadných vizitách. Len v stručnosti, lebo na túto tému pripravím samostatný a podrobný článok. Nemusíte absolvovať žiadne hromadné vizity a ani samostatné vizity, pri ktorých nie je dodržaná vaša intimita a súkromie. Vizity neodmietnete reverzom, aj keď sa to dá aj tak. Vysvetlite pánom doktorom že takto vedené vizity sú neetické a stavebné úpravy nemocnice majú zodpovedať ochrane intimity pacientky. Aspoň tými mizernými plachtami by mali byť izby vybavené, ktoré tam nevedia lekári za pár korún dať.
Spôsob vedenia vizít mi pripomína akúsi veterinárnu prehliadku kráv, pri ktorej je pacientka pokladaná za nesvojprávnu bytosť, ktorá nevie posúdiť kedy krváca, alebo kedy sa jej nehojí rana. Ináč z tých hlúpych vizít sa aj tak nič nedá o zdravotnom stave nič zistiť, lebo väčšina pacientiek sa aj tak predtým osprchuje, alebo vymení vložku. Skôr mi to pripomína akúsi demonštráciu sily a nie medicínsky úkon. Ale ako som povedal, podrobnejšie v samostatnom článku. Myslím si, že by bolo namieste písať si taký malý nemocničný deník do ktorého si zapíšete kto, kedy, atď. Možno vám to potom uľahčí lepšie dokumentovať sťažnosť či žalobu. Pod vplyvom stresujúcich podmienok môžete totiž na niečo dôležité zabudnúť.
Ďalšou kapitolou je tzv. "informovaný súhlas" o ktorom som už viackrát písal. Len stručne. Lekári ho vlastne vôbec nechápu a prácu si uľahčujú tým, že všetko čo im má uľahčiť komunikáciu a prácu s vami zhrnú do jedného lajstra, ktorý vám dajú podpísať v situácií, ktorá prepokladá nátlak. Ak sa rozhodnete niečo také podpísať, vyškrtnite z tohto úbohého dokumentu to, s čím nesúhlasíte. Poprípade dopíšte, že žiadate písomnú dohodu k akémukoľvek úkonu a ostatné vyškrtnite. Máte na to plné právo. Personál sa bude čudovať, čo to robíte s ich paškvilom , ale vôbec sa s nimi o tom nebavte. Ako som sa dopočul, páni lekári nevedia že kópiu takéhoto dokumentu musia okamžite odovzdať svojmu zmluvnému partnerovi či partnerke, teda pacientovi, čo vie v tejto republike aj bezdomovec s troma promile alkoholu v krvi.
Ak sa vám stane, že nedostanete kópiu zmluvy do rúk, okamžite napíšte papier v ktorom odstupujete od tohto dokumentu, alebo dôrazne požiadajte o jeho vydanie. ZÁKON VÁM TO UMOŽŇUJE!!!! Zákon vám samozrejme umožňuje urobiť to hocikedy. Nesnažte sa vysvetľovať lekárom či strednému personálu prečo to, či ono. Je to úplne zbytočné, nepochopia vás. Zatiaľ z mojich skúseností viem že donútiť lekárov k dodržiavaniu práv je jednoduchšie, ako mu ich vysvetliť. Ale niektorým bielym boľševikom sa to nebude dať už nikdy. Treba počkať kým prosto nevymrú. Pokiaľ váš stav bude vyžadovať narkózu, alebo budete v situácií kedy bude vaša schopnosť odmietať hrubosť, nedôstojné zaobchádzanie a pod., ktoré je na gyn. pôr. odd. oveľa častejšie ako to opačné, žiadajte prítomnosť niekoho blízkeho, ako som to už niekoľkokrát na blogu doporučil, aby vás mohol ochrániť.
Avšak, na oddelení kde ste hospitalizovaná môže prísť k neznesiteľným konfliktom či bezprecedetne nátlakovým situáciám, ktoré vás donútia k rozhodnutiu odísť. Teraz je dôležité aby ste si mohli hocikedy vyzdvihnúť civilné oblečenie. Ak sa rozhodnete s oddelenia odísť pre zlé zaobchádzanie a nerešpektovanie vašich práv a samozrejme hľadať hospitalizáciu v inej nemocnici, NIKDY NEPODPISUJTE REVERZ!! odíďte bez jeho podpísania. Pravdepodobne v tomto prípade nedostanete prepúšťaciu správu, čo nech vás netrápi. Personál oddelenia vás nemôže zdržiavať. Pokiaľ by vás odmietali pustiť, zavolajte políciu! Vy predsa neodchádzate dobrovoľne, ale preto že vám nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v zmysle "LEGE ARTIS", t.j. podľa najnovších vedeckých poznatkov. Neexistuje zákon ktorý by vám nedovoľoval z oddelenia odísť aj bez podpísaného reverzu ak chcete z nemocnice odísť a už tobôž nie taký zákon, ktorý by umožnil fyzické obmedzenie pacientky ak nesplní požiadavku na podpísanie tohto reverzu. Išlo by o obmedzovanie osobnej slobody a na to už zákon je!!
Pokiaľ takto odídete, máte v rukách istý tromf v tom, že ste neodmietli zdravotnú starostlivosť, ale odchádzate len pre jej škodlivý vplyv na vaše zdravie, a psychiku. V tomto prípade sa lekári len tak ľahko nevyzujú zo zodpovednosti za vás. Ak by vám predsa len odmietali vydať vaše civilné oblečenie, odíďte aj v tom erárnom. Teraz vám poslúžil mobil na zavolanie taxíka či manžela alebo kohokoľvek, ktorý vás privezie do inej nemocnice alebo domov pre iné šaty, a hodí sa vám aj tá hotovosť na jeho zaplatenie, pokiaľ to bude ten taxík. Najdôležitejšiu vec ktorú svojim správaním vyvoláte bude rozruch, čím vás spozná celé oddelenie a vaše práva budú ľahšie dosiahnuteľné. Nakoniec ani odísť nebudete musieť....
Možno sa vám moje rady budú zdať príliš neštandardné až extrémistické. Myslím si však že na extrémistické a neštandardné slovenské zdravotníctvio je potrebné použiť adekvátne zbrane. Samozrejme netvrdím že sa to bude takto diať všade. Možno po pár dôraznejších upozorneniach budete mať pokoj. Ale aj nemusíte. Uvedené sa samozrejme netýka len gynekologicko-pôrodníckych oddelení fakultných nemocníc. Ešte by som spomenul napríklad detské oddelenia. Ak vaše dieťa bude bez vašej prítomnosti hospitalizované vo fakultnej nemocnici, môžete mu týmto spôsobiť traumu na celý život. Personál týchto oddelení ešte stále nechápe, že sa môže dieťaťa dotknúť len so súhlasom zákonného zástupcu. Ak sa predsa len nemôžete zúčastniť hospitalizácie vášho dieťať, vystavte dokument, v ktorom dovolíte personálu len také úkony, ktoré sa pokladajú za ,- život zachraňujúce!!! Tiež vystavte dokument, v ktorom vyslovene zakazujete pod hrozbou vymáhania odškodného a žaloby akékoľvek demonštratívne vyšetrenia vášho dieťaťa.
Nuž, tento článok evokuje otázku: AKO TEDA MÁ TEN LEKÁR VYŠTUDOVAŤ A STAŤ SA ODBORNÍKOM, AK SA NESMIE DOTKNÚŤ PACIENTA ČI BYŤ PRÍTOMNÝ PRI VYŠETRENÍ, ALEBO OPERÁCIÍ??? Na túto otázku odpoviem už v budúcom článku pod názvom: AKO VYUČIŤ LEKÁRA!? V ňom sa budem podrobne zaoberať, ako sa prax študenta medicíny dá zosúladiť so zákonmi, ľudskými právami, elementárnou etikou, a ochranou práv súkromia a zdravia pacieta.
Môžem vás ubezpečiť že to je možné, a úplne dokonale. Otázkou však zostáva či slovenskí lekári majú na to, aby to dokázali, a či to vôbec chcú. Naozaj doporučujem. Na záver, ak som sa občas trošku opakoval odpusťte, pokladal som to v istých súvislostiach za potrebné. Zároveń sa ospravedlňujem za oneskorené vydanie článku oproti avizovanému termínu. Prajem pekný deň.
