Novorodenci nemôžu zato aké meno im napíšu do rodného listu a poniektorým sa ich mená možu dokonca aj hnusiť, ale čo už. Žiaden rodič nemá patent na ideálne pomenovanie potomka, aby sa s ním tento aj neskor stotožnil, no minimálne by mohli predísť problémom, ktoré súvisia s podvojnosťou mien v rodine.
Ja sám som príkladom rovnakého mena po otcovi, takže viem presne o čom píšem. Niežeby som mal nejakú depku, alebo sa deň čo deň stretával s problémami z toho plynúcimi, ale hovorím si, prečo vobec, keď to tak nemuselo byť? Veď nakoniec pekných mien sa dá nájsť v pohode celá kopa.
Napr. spomínam si na časy, keď boli iba pevné telefónne linky a keď sa u nás zo zodvihnutého telefónu ozvala otázka či "Je Jano doma?", vzápätí nasledovala ďalšia z našej strany či "Starý, alebo mladý?", ak už teda hneď nebolo zrejmä na koho sa pýtaju. Dnes v dobe mobilov už toto svojim spôsobom odpadlo, ale sú aj iné problémy.
Typickým príkladom sú problémy s obdŕžiavaním zásielok na rovnaké meno a prípadným otváraním tých cudzích. Ono keď sú normálne vzťahy v rodine, prípadne pokiaľ niekto nečaká prísne tajné dokumenty, tak sa to ešte dá zvládnuť a zvyknúť si kto má akú banku a výpisy z nej, prípadne kto može čakať aký list či balík od tej ktorej osoby. Lenže to, či budete mať normálne vzťahy so svojimi deťmi nieje nikde zaručné a keď vám raz vaše klony budú otvárať korešpondenciu, bude to len a len vaša vina, tak sa potom nezlostite. A ešte jeden príklad, kedy vás to dožerie a to bez ohľadu na vzťahy. A síce, keď máte doporučenú zásielku a poštár nikoho doma nezastihne, veď v tom čase sme väčšina v práci, škole a pod. Vtedy vám poštár nechá v schránke ten čarovný žltý lístok aj s vašim prekrásnym menom, že pre zásielku si máte dôjsť na poštu. A vy keď tam prídete, tak z času načas vám tetuška pri pohľade na občiansky preukaz povie, že to nebolo pre vás, ale pre toho inokedy narodeného, lebo toto už poštár nemohol napísať na doručenku a tak po príchode domov môžete odovzdať štafetový kolík tomu druhému. :-)
Dávať rovnaké mená svojim potomkom je asi úchylka prameniaca niekde od rodového tradicionalizmu niekoľkých generácii, cez nejký komplex rodiča, že potomok je jeho a musí byť poňom, až po istý alibizmus, že až do pôrodu sa nenašlo to správne meno a predsa kópiou mena po rodičovi sa nič nemôže pokaziť a teda ani nik z rodiny tak nebude môcť vyčítať, že rodičia vybrali škaredé meno :-).
Mená by sa mali vyberať asi aj s ohľadom na iné hľadiská napr., aby meno nebolo príliš v kurze, lebo sa može stať že sa v 1.ročníku ZŠ stretne 10 detí s rovnakým menom atď.
Článok nieje určený na retrospektívne karhanie už rodičov, nakoľko je to zbytočné, ale skôr ako podnet budúcim rodičom, aby aspoň zvážili či im to zato bude stáť pomenovať dieťa po sebe.
