Tento zámer malo už predchádzajúce vedenie ministerstva a ústredia avšak novelu tohto zákona nebola predložená do legislatívneho procesu. O potrebe novelizovať tento zákon sa v odbornej verejnosti hovorí už dlhší čas , pretože jeho viaceré ustanovenia sú skôr brzdou pri podpore rastu zamestnanosti ako jeho podporou. Rozsah potrebných zmien je však tak značný , že lepším riešením by bolo pripraviť úplne nový zákon. Ministerstvo sa rozhodlo iba pre novelu čo pravdepodobne ovplyvnilo rozsah navrhovaných zmien.
Predložená novela prináša viacero nesporne pozitívnych zmien, ktoré prispejú k zlepšeniu poskytovaných služieb pre evidovaných nezamestnaných. Ide napríklad o zníženie administratívnej náročnosti pri zaraďovaní uchádzačov o zamestnanie do evidencie úradov práce.. Opatrenie spočíva v zrušení vydávania rozhodnutí o zaradení do evidencie. Rozhodnutia budú nahradené písomnými oznámeniami o zaradení do evidencie. Táto zmena významne zníži komplikovanosť a zdĺhavosť tohto procesu a pomôže tak samotným uchádzačom o prácu ako aj úradom práce. Ďalšou pozitívnou zmenou je zrušenie povinnosti pre evidovaných nezamestnaných , minimálne 1 x za mesiac sa dostaviť na úrad práce za účelom kontaktu so svojim sprostredkovateľom práce. Toto ustanovenie v súčasných podmienkach úradov práce už dávno stratilo opodstatnenie a nezmyselne zaťažovalo evidovaných nezamestnaných a sprostredkovateľov na úradoch práce bez akéhokoľvek efektu. Frekvencia kontaktov evidovaného nezamestnaného so sprostredkovateľom úradu práce musí byť stanovená individuálne na základe ich dohody, so zohľadnením aktuálnej situácie v ktorej sa nezamestnaný nachádza. Iný prístup musí sprostredkovateľ zvoliť pri uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa v evidencii ocitol prvý krát a má skutočný záujem nájsť si prácu a iný prístup musí uplatniť v prípade dlhodobo nezamestnaného , ktorý sa opakovane vracia do evidencie a stratil už motiváciu pracovať.
Iná situácia je však v prípade všeobecných ustanovení zákona o poskytovaní príspevkov v rámci aktívnych opatrení trhu práce. Dlhodobo neudržateľný stav, ktorý pretrváva už mnoho rokov a ktorý spočíva v nesúlade medzi zákonnými nárokmi evidovaných nezamestnaných a zamestnávateľov na jednej strane a možnosťami štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu na druhej strane, sa ministerstvo podujalo riešiť veľmi nešťastne s vážnymi dopadmi na trh práce. Ide o to, že už dlhodobo nemáme zdroje na financovanie príspevkov v rámci aktívnych opatrení trhu práce. Toto je objektívny fakt avšak riešenie , ktoré ponúka ministerstvo nič nevyrieši. Naopak problémy s financovaním príspevkov ešte viac prehĺbi. Riešenie ministerstva spočíva v tom, že výbory pre otázky zamestnanosti budú rozhodovať o tom ktorému žiadateľovi príspevok priznajú a naopak komu ho zamietnu. V praxi budú vznikať situácie, kedy viacero žiadateľov splní všetky podmienky nároku na príspevok avšak výbor alebo komisia ním ustanovená, ho niektorým žiadateľom schváli a iným ho zamietne. Inými slovami, členovia výboru sa dohodnú, komu ho schvália a komu ho zamietnu. Podľa akého kľúča sa budú komisie rozhodovať, si môže každý urobiť názor sám. Toto riešenie vytvára priestor pre korupciu a netransparentné konanie. V tejto súvislosti je zaujímavý i fakt, že doteraz mohli dostať členovia výboru pre otázky zamestnanosti odmenu za výkon funkcie 1x ročne, po novom ju budú môcť dostať i viackrát ročne, možno aj každý mesiac. Z uvedeného vyplýva, že členovia výboru budú mať zrejme viac „práce".
Problém s financovaním príspevkov v rámci AOTP je možné riešiť i inak. Prvým krokom je zrušenie viacerých existujúcich príspevkov, ktoré neprinášajú žiadny alebo takmer žiadny prínos a zároveň deformujú trh práce a sekundárne i trh tovarov a služieb. V praxi vzniká bežne situácia, že existuje skupina podnikateľov , ktorí majú vďaka príspevkom nižšie náklady na jedného zamestnanca a zároveň je tu veľká skupina „ ostatných" podnikateľov, ktorí žiadne príspevky nepoberajú a z tohto dôvodu majú vyššie náklady na jedného zamestnanca. O férovej hospodárskej súťaži v tomto prípade nemôže byť ani reči. Ak teda budeme mať v zákone menej príspevkov, logicky budeme potrebovať menej finančných prostriedkov na ich prefinancovanie. Druhým krokom je sprísnenie podmienok nároku na priznanie konkrétnych príspevkov, ktorých poskytovanie je finančne náročné a zároveň sa v praxi často zneužívajú. Základný princíp rovnosti všetkých žiadateľov však musí byť zachovaný. Ak niekto splní prísne kritéria na poskytnutie príspevku, musí ho dostať bez toho aby o tom musel rozhodnúť výbor či komisia.
