Nastavenie nástrojov, ktoré novela zmenila alebo boli ponechané s minimálnymi zmenami je pre trh práce nešťastné. V konečnom dôsledku takto nastavené nástroje budú naďalej deformovať trh práce a následne i trh tovarov a služieb. Tieto deformácie až poškodzovanie trhu práce zvýrazňujú i Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny pripravené pilotné projekty na podporu tvorby pracovných miest. Prvou významnou zmenou je nastavenie § 49 ako nástroja na podporu začatia výkonu podnikateľskej činnosti evidovanými nezamestnanými. Podmienky sa sprísňujú , čo samo o sebe nie je problém. Avšak výška príspevku sa radikálne znižuje. Pritom ide o jednorazový príspevok, jeho poberateľ musí podnikanie prevádzkovať min. 3 roky a počas tejto doby sa nemôže vrátiť do evidencie úradu práce. Pritom náklady na podnikanie sa neustále zvyšujú nielen v dôsledku trhového vývoja ale aj v dôsledku vládnych opatrení. Zvyšujú sa odvody na zdravotné, sociálne a starobné dôchodkové poistenie, zvyšuje sadzba dane pre podnikateľov , ale príspevok na začatie podnikania sa znižuje. Rovnako i pretrvávajúce priznávanie výšky príspevku podľa miery evidovanej nezamestnanosti v danom regióne je nezmyselné a nemá opodstatnenie. Predložená novela zákona priznáva žiadateľom z regiónov z vyššou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššie príspevky ako žiadateľom z iných regiónov. Aká je logika tohto princípu ? Je pravdou, že je oveľa ťažšie nájsť si prácu v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti, ale z tohto dôvodu majú byť budúci podnikatelia zvýhodnení ? Inými slovami povedané chceme aby nezamestnaných motivovala k podnikaniu iba výška príspevku, pretože si napriek snahe nedokázali nájsť prácu v pracovnom pomere. Ak toto má byť motivácia začať podnikať, zneužívaniu tohto príspevku sa nevyhneme ani v budúcnosti. Rovnako i výška nákladov spojených so začatím podnikania je v jednotlivých regiónoch Slovenska rozdielna. Cena pracovného náradia, technických pomôcok k podnikaniu, cena nájmu kancelárskych, skladových a výrobných priestorov je určite iná v Bratislave, v Trenčíne oproti cenám v Michalovciach alebo v Rimavskej Sobote. Napriek tomu začínajúci podnikateľ v Trenčíne dostane nižší príspevok ako ten istý podnikateľ v Rimavskej Sobote, aj keď v Trenčíne sú vyššie ceny vstupov ako v Rimavskej Sobote.
Ak sa pozrieme na čísla, výška doteraz platného maximálneho príspevku je na Slovensku okrem bratislavského kraja v sume 7 446 EUR , po novom sa má tento maximálny príspevok znížiť na sumu 4 137 EUR. Ak to porovnáme s príspevkami, ktoré budú poskytované „vybraným" zamestnávateľom, ide tu o zjavný nepomer. Napríklad podľa § 50 nástroja na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o prácu evidovaných na úrade práce, môže zamestnávateľ za obdobie 2 rokov dostať maximálny príspevok vo výške 9929 EUR. Následne musí toto pracovné miesto udržať 1 rok. To znamená, že zamestnávateľ dostane na 3 roky príspevok takmer 10 000 EUR na jedného zamestnanca. Oproti tomu uchádzač o zamestnanie evidovaný na úrade práce, ktorý začal podnikať a podnikanie musí udržať rovnako 3 roky , nedostane ani polovicu tejto sumy.
Najväčším problémom však nie je výška príspevku, ktorú môže „vybraný" zamestnávateľ teda aj „vybraný" podnikateľ dostať ale problémom je, že ju budú dostávať iba tí „vybraní". Zákon totiž hovorí, že na tento príspevok ako aj na iné príspevky nie je právny nárok, úrad ich môže ale aj nemusí poskytnúť. V praxi tak opäť budú vznikať situácie keď na tom istom trhu budú pôsobiť „vybrané" podniky s príspevkom od úradu a tie ostatné podniky bez príspevku. Každý z týchto podnikov bude mať v dôsledku tohto nástroja iné náklady na jedného zamestnanca. Vybraný podnik tak získa nespravodlivú konkurenčnú výhodu. Najväčším problémom takto nastavených príspevkov je, že riešia zvyšovanie zamestnanosti iba dočasne a zásadne deformujú trh práce a tým i trh tovarov a služieb. Je vážnou chybou, že takmer všetky nástroje aktívnych opatrení trhu práce sú zamerané iba na tvorbu dočasných pracovných miest, ktoré po uplynutí doby udržateľnosti zaniknú a zamestnanci sa vrátia späť do evidencie úradov práce.
Túto skutočnosť zvýrazňujú i schválené pilotné projekty na podporu vytvárania pracovných miest, finančné podporené Európskou komisiou z prostriedkov ESF. Tieto projekty budú vytvárať ďalšie dočasné pracovné miesta pre „vybrané" podniky. Na takto vytvorené miesta je určená suma 70 mil. EUR. Ani 1 EUR nie je určené na vzdelávanie, poradenstvo a tréningy pre evidovaných uchádzačov o prácu. Pritom ide o veľmi efektívnu investíciu. To čo sa uchádzači naučia, vyskúšajú si v praktických tréningoch a v praktických cvičeniach im zostane a zvýšia si svoju šancu na trhu práce. Udržateľnosť tejto investície je neporovnateľná z investíciou do dočasných pracovných miest. Zároveň je potrebné investovať do celoživotného vzdelávania zamestnancov a tým zvyšovať ich zručnosti a ich hodnotu na trhu práce. Tvorba dočasných pracovných miest musí byť iba doplnkovým nástrojom tak ako je to v krajinách EÚ, ktoré úspešne bojujú s nezamestnanosťou.
V Trenčíne 21. 11. 2012
