Dlho som bol odporcom výučby literatúry a spôsob obdobie -autor- dielo, dielo, dielo sa mi nepáčil, veď čo človek z toho má?! Jasne povinná literatúra, ale kto na to má čas (?) .. vo voľnom čase sa popri povinnostiach nebudem siliť do čítania a cez prázdniny dupľom. Za celý život som z povinného čítania prečítal len Antigonu, ako prvák na gympli a Othella, ale bolo to o ničom robil som si poznámky aby som mal výstup odlišujúci od referátov.sk a to nie je ono. Na základnej čistý jednotkár 9 rokov, ale neprečítal som asi ani jednu knihu, možno jednu – nejakú tenkú somarinu.
Neskôr som mal názor, že literatúra by sa mala učiť spolu ako umenie, .. veď ani si poriadne nepamätám, či sme sa učili o sochároch, maliaroch, na hudobnej možno o skladateľoch, ale veľmi biedne ak vôbec (za to sme ale zborovo spievali) .. bol som názoru, že o umení by sme sa mali učiť priečne, nie len o literatúre a literatúru už vôbec nie vyššie spomenutou formou, aj keď veru škola je len ukážka cesty, ale kedy človek na tu cestu nabehne (?), lebo keď vyjde školu potom už moc času na to nemá, život je rýchly, ale možno príliš rýchly si ho robíme aj my ľudia, keď sa ženieme niekam až kým sa nestratíme ?!
Ako som hovoril, takmer nič som nečítal, čo sa týka svetovej literatúry okrem odborných vecí a z vlastného záujmu niečo psychologické, motivačné ... ale nič z povinnej výberovej hodnotnej literatúry. Dnes som nahovoril sestru, bo tá si zmyslela, že si prečíta Malého princa, čo v mladosti jak ja rovnako chtiac-nechtiac opomenula, reku ja umyjem a utriem riad, lebo bola ho kopa trošku, ale ty mi budeš čítať toho princa. No pratal som ho cez hodinu a štvrť lebo som aj kus dojedal veci a po nich následne umýval, ale išlo to ako po masle a za celý svoj život čo som plnil hlavu z literatúry len menami a dielami, toto malo svoju hĺbku. Ja viem, že na to nie je na hodinách toľko času, ale ak chceme z ľudí budovať osobnosti, nerobme z nich stroje, lebo len meno a dielo v živote moc ľudia nevyužijú. Na boj s extrémizmom posilňujeme hodiny dejepisu, my ale zrejme potrebujeme budovať Kantov kategorický imperatív .. morálny zákon v sebe, a je to možné budovať formou vzdelávania, ale zrejme to skôr spadá pod oblasť vychovávania.
Riešenie zatiaľ neponúkam, je to možno len názor do davu, alebo je už aj toto súčasťou novej reformy školstva, ktorá má mať za vzor fínsky model ?!?
