Bulvár v extrémnych športoch?

Bezpečnostná komisia Českého horolezeckého svazu (ČHS) preto zvažovala prehodnotenie postupu pri horolezeckých úrazoch, kde bolo doteraz zaužívaným postupom, nahlásenie úrazu, ošetrenie zraneného a čakanie na príchod buď Leteckej záchrannej služby, alebo Horskej záchrannej služby, pokiaľ bol daný telefonický prísľub skorej pomoci. Na základe týchto informácií z ČHS bol na vyššie uvedenom serveri uverejnený kontroverzný článok. Ani by sa tak veľa nestalo ale článok, napísaný dosť agresívnou formou si všimol portál iDnes.cz, aby ho po malej úprave, resp. po doplnení o vyjadrenie predstaviteľov Leteckej záchrannej služby a Horskej záchrannej služby uverejnil. Následne už neunikol pozornosti slovenských médií a škandál, rozsahom medzinárodný, bol na svete. Rozsah pobúrenia nezmenšilo ani vyhlásenie ČHS pre TASR uverejnené v SME kde sa ČHS dištancuje od výrokov a formulácií uvedených v inkriminovanom článku. Ako to teda vlastne bolo? Jednoducho. Fakty a informácie získané od ČHS boli podané takým spôsobom, ktoré evokovalo u čitateľa pocit že na slovenské záchranné služby sa vôbec nedá spoliehať a je lepšie dopraviť zraneného vlastnými silami do nemocnice než čakať na záchranu. Tieto formulácie (a to sa im vôbec nedivím) značne pohli žlčou všetkým dotknutým záchranným zložkám, a ešte viacej verejnosti, ktorá je po celý rok informovaná z médií o ďalších a ďalších úrazoch českých turistov v slovenských horách. Celé to napokon vyznieva ako konštatovanie že vlastne českí turisti by boli svoje úrazy a zranenia prežili, ale pre neschopnosť záchranného systému zahynuli. Čo sa stalo sa už neodstane. Menej informovaní na oboch stranách si už svoje negatívne názory utvorili a s najväčšou pravdepodobnosťou ich už nezmenia. Najsmutnejšie je to že dlhoročná práca pánov z Bezpečnostnej komisie ČHS týmto vyšla nazmar, pretože ich vyjadrenia budú po tejto diskreditácii brané s rezervou ak nie priam odmietavo a negatívne. Pritom ich podrobné ba až puntičkárske spracovanie a analýzy horolezeckých nehôd, mali obrovský význam pre horolezeckú verejnosť pretože objasňovali chyby ktoré k tragédiám a úrazom viedli, aby sa ostatní horolezci poučili a neurobili rovnakú chybu ako ich predchodcovia. Na to aby sa dali však podobné analýzy spracovať, je potrebné mať podrobné informácie od zasahujúcej záchrannej služby (ZS) a od účastníkov nehôd. Mam preto oprávnené pochyby že ich ZS budú ochotné poskytovať. A na to koniec koncov zas niekto doplatí.