Je to niekoľko rokov dozadu, čo mi bolo vtĺkané do hlavy, že Bratislava je drahá a nech ako študent prvák veľmi nemíňam, nech si vážim každú korunu a podobne. Nepatril som medzi tých, ktorí sa oslobodením od rodičov dostali na miesta, kam inak nevkročili a prečistili si žalúdok alkoholom. A tu som zistil, že Bratislava je drahšia len o zlomok ceny než inde, skôr to bude v tom, že nemám náladu ísť na pivo do štvrtej cenovej, kde síce môže stáť 12 korún, ale ja si radšej vypijem to dvojnásobne drahšie. V Bratislave možno aj viac.
Nie však o tom som chcel. Človek by si povedal, že v našom hlavnom meste, na hlavnej železničnej stanici, budú bufety najsamnajdrahšie na svete, pollitra vody za stovku a podobné zveriny. Bagety tam majú fajn, klasická pollitrovka coly alebo podobných nápojov stojí 30 Sk. Klasika. Keď som pred pár dňami zostal stáť na stanici v Šali - mesto, kde bývam - a čakajúc na meškajúci vlak prišiel k okienku s tetou bufetárkou, ktorá je sakra výrečná, že uhasím smäd, tetuška si vypýtala 39 Sk. Pozerám na ňu, či jej nehrabe alebo si nepomýlila cenu a ona že nie, to je normálna cena. Pozerám na jej normálnosť a znechutene odchádzam.
Schválne som ostal pri okienku a jedno mladé dievča sa pri platení ľadového čaju za 50 Sk zdesene pozeralo a s nemou tvárou len dalo požadovanú sumu na takú tácku, kam máme hádzať peniaze. A že Bratislava je drahá! Vážení, chcel by som vás pozvať do jedného útulného bufetíku v úplne obyčajnom meste, kde sa niekto priživuje na tom, že na stanici to predsa kúpiš, pretože tam nič iné nie je. Jasné, kapitalisti ovládajú svet, ale - a teraz bez prepáčenia - takého osieranie ľudí ma irituje. Nech si teta zarobí, nech má na dôchodok, ale nech sa nehrá na sväticu, že toto sú normálne ceny. Takže nie, priatelia, Bratislava nie je drahá, je to len otázka priorít a ľudí, ktorí sú dostatočne „ľudskí" na to, aby to dokázali všetkým.
