Cez víkend som bol na Rudave, čím som si naplnil kvótu jeden festival ročne. Aj keď... ono spojenie športovo-hudobný festival je pre mňa osobne kombinácia dosť podivná. Beriem, športovo sa vyžiť je fajn vec, lenže pri pohľade na „profesionálov" ma všetky podobné nápady prešli. Tak čo potom? Hudba? To pravé orechové začína až navečer, predsa ide o slovenský festival so slovenským zastúpením a len občas sa sem tam mihne zahraničný interpret, väčšinou z ďalekého Česka.
Možno už tak trochu starnem, možno to bolo tým, že som sa nechcel strieskať hneď ako prasa (bez pardónu, teda ak to beriete tak, že išlo AJ o hudobný festival), ale postupne (a zároveň potupne) si uvedomujem, že to bolo možno aj prostredím. Nebude to o mojom okolí, so správnymi ľuďmi sa dá správne zabaviť všade, čo je i dôvod môjho výskytu na Rudave, no celá Rudava pre mňa predstavovala jeden veľký predĺžený víkend, kedy v niektorých momentoch netušíte, čo máte vlastne robiť. A tým pádom som zistil, že spojenie športovo-hudobný festival je len skrytým názvom pre chatu/táborák kdesi, kde bude hrať hudba. Ani ryba, ani rak.
Teraz si však predstavte človeka, ktorý je zvyknutý aspoň niečo robiť a k rannej káve si po 3 hodinách spánku jednoducho chce prečítať aspoň noviny. Lenže nič. Rudava bola odrezaná od klasického sveta, kde by si mohol človek, ktorý sa ide zabaviť na festival, dopriať i trochu doobednajšieho „kultúrneho" vyžitia sa. Dobre, vzal som si Žurnál, lenže skutočný dôvod je niekde inde. Akoby som sa ocitol na mieste, kde sa zastavil čas. Rozdelený tábor na športovcov (to sú tí, ktorým ani 10 hodín na slnku nestačilo a metajú sa do piesku za loptou) a hádzanárov (to sú tí, ktorým vyschnuté hrdlo napovedá, že čo sa piť dá, to sa vypije) bol až príliš striktne viditeľný. Akákoľvek forma zábavy či inej činnosti sa tak automaticky dostáva do autu. Tým som zistil jednu vec. Rudava nie je festival pre mňa. V iných prípadoch by som možno aj ľutoval, že som nezostal tam a tam dlhšie, že som si nevypočul to a to, prípadne neskúsil tamto a hento. Hádžem na to bobek, nabudúce budem múdrejší. Teda hodím za hlavu všetky predsudky a vyberiem sa cestou prvého dňa... ono do stanového mestečka som s partiou prišiel už vo štvrtok a bolo... no ráno už tak dobre nebolo. Zabite ma za to, ale tam kde aj pes skapal, neostáva nič iné ako ho skúsiť oživiť ohnivou vodou.
