Týmto by som chcel otvoriť starú známu tému nostalgického slzenia, avšak pozerať sa chcem na to z úplne iného uhlu. Možno niekoho vytočím do nepríčetnosti, možno niekoho poteším, avšak pohľadov bude viacero, preto rozdelenie do viacerých častí, nech sa nemusíte (a ani ja) moriť s dlhým textom. Dnes ma napadlo, ako som sa vlastne v herných žánroch zmenil, akým smerom som sa vydal a čo uprednostňujem. V minulosti sa nedalo inak ako byť hráčov viacerých žánrov a zvládal som stratégie všetkého druhu (RTS i ťahovky - na Incubation, Spellcross nedopustím), všetko išlo hravo. Hry na hrdinov staršieho data patrili k nutnosti a o adventúrkach nehovoriac.
Lenže časy sa menia a ja som buď úplne zlenivel alebo sa zmenil herný svet. Keď sa Slavatar (bývalý zástupca šéfredaktora) divil ako chrochtám od radosti nad videom k nejakej akčnej hre z Ruska, kde všetko lietalo, všemožné grafické efekty spôsobovali skôr chaos ako úžitok, ani ja som v duchu nevychádzal z údivu, ako ma taká primitívnosť mohla zaujať. Čím to bude? Dnes sa všade pchajú všetky možné prvky. Stratégiu som nehral dobre dlho, RPG vlastne z donútenia (Two Worlds) kvôli recenzii. Žiadne hry na dlhšie obdobie. A viete prečo? Musí to mať spád, okamžite zaujať, inak postupne strácam záujem. Preto ma skôr lákajú hry, ktoré okamžite vytiahnú tromfy na stôl a neťahajú sa ako...
Tým pádom sa dostávame k rýdzo akčným hrám, kde premýšľať nemusíte, k akčným hrám s podmanivou atmosférou (naposledy The Darkness) alebo adventúrkam. Už ma neosloví voľný svet, hoci ho milujem, musí tam byť spojivo, ktoré mi v mnohých hrách chýba. Práve to bolo na minulosti to pekné, že žánre boli vyhradené a keď išlo o RPG či adventúru, príbeh bol na úrovni. Tentoraz sa miešaním žánrov všetko rúca ako domček z karát. Pracovať s atmosférou je čoraz ťažšie, to si plne uvedomujem, ale práve to ma obmedzuje v tom, aby som bol „pařan".
Aký je váš názor? Netvrdím, že hry spejú do pekla, práveže silnejú, avšak pre mňa osobne sa stávajú v niektorých prípadoch až príliš náročné z hľadiska princípov. Myslím, že na úvod nostalgického okienka to stačilo, karty sú rozdané a pre mňa sa zdá byť herný biznis už príliš zamotaný.
