Vlastne ani netuším, prečo som zvolil názov, ktorý som zvolil. Nostalgia je síce pekná, avšak ako je všade omieľané, veľmi rýchlo zabúdame na veci zlé a pamätáme si len lahodné zážitky. Samozrejme, niektoré hry nestarnú a napísané skúseným perom vývojára dokážu navodiť atmosféru i bez lákavého pozlátka úžasnej grafickej stránky. Lenže koľko je takých. Skúste si len tak pre zábavu spustiť svoj starší hit. Stratégovia nech skočia po prvom Command & Conqueri, z pretekov sa nevyhnite Need for Speed alebo gurmáni Carmageddonu, pre adventúristov je to raj na zemi v podobe zaujímavých príbehov. Všetko vyzerá na oko úžasne, nostalgické slzy sa valia po natešených lícach ovanutých starými spomienkami. Potom však prichádza jemné preplesknutie. Áno, síce to svojskú atmosféru rozhodne má, no z grafického spracovania sa skákať do vzduchu nebude. A môžete ma začať zabíjať na najrôznejšie spôsoby, či posotiť po strúhadle do bazéna s jódom (to aby bola navodená tá pravá atmosféra), na grafike záleží.
Žiaľ či chvalabohu, to je už na každom z nás. Nesnažím sa tu totiž nikomu nahovoriť, že najdôležitejšie je, ako hra vyzerá, že ľavý prsník Lary Croft musí mať minimálne 200 tisíc polygónov a kým nie je použitý bloom a blur efekt, ani na krabicu s hrou nepozriem. Grafika totiž nie je len pozlátkom, je aj nástrojom k vyjadreniu toho, čo chcú tvorcovia hry ukázať. V minulosti sme sa spoliehali prevažne na vlastnú fantáziu, vlastné dokonalé vymodelovanie virtuálneho svete. Vo svojich hlavách sme videli všetky možné efekty a plynulé animácie. Čiže niečo, čo máme dnes ponúknuté ako na podnose.
Architektúra a dizajn hry staviam na vysoké miesto pri hodnotení toho ktorého titulu. Vôbec tu nejde o spomínané „cinkrlátka", ale o dojem. A ten, trhajte si vlasy, si vytvoríte práve vďaka grafike. Doba adventúriek od LucasArts je preč, ale taká Syberia ma svojim štýlom dokonale dostala a predstavuje pre mňa vynikajúce dobrodružstvo so špecifickou chuťou. Preto je síce pekné uchovávať si nádherné spomienky a občas niečo zaemulovať, avšak nahlas vykrikovať o tejto dobe ako sk***ene pretechnizovanej a biednej na hrateľnosť, môže podľa mňa len človek, ktorý to robí z princípu a nevie si správne vybrať. Práve preto je možno dobré, že sa o nostalgii hlavne píše, ale na aktívny návrat pomýšľa seriózne málokto. Málokto si to pripustí, ale na grafike záleží. Prečo si to nepriznať: Kde by bola skľučujúca atmosféra inak vynikajúceho Stalkera? Získalo by Company of Heroes tak vysoké hodnotenia bez technickej „skorodokonalosti? Užávali by sme si Test Drive Unlimited v grafike spred 20 rokov?Nostalgia je pekná vec a hoci som dnes rýpal z úplne inej strany než minule, dúfam, že to nikomu vadiť nebude. Vidíte, som vlastne rád, že sú časy minulé už za nami.
