Nepatrím medzi tých, ktorí sa pri prvej možnosti v diskusiách alebo iných verejných fórach či blogov utiekajú k používaniu vulgarizmov. Pri dnešnej kauze „Mačka" som však mal sto chutí nazvať týchto „malých nezbedníkov" všetkým možným, len za nič by ma mamička s oteckom doma nepochválili. Fakt, že niečo dokáže spraviť niečo podobné, mi nerobí najlepšie v žalúdku a neraz sa pristihnem pri myšlienka poláskať päsťou stenu. Lenže ako racionálne zmýšľajúci tvor si vypočítam podľa tretieho Newtonovho zákona, že by som len uškodil sám sebe. Kto niečo podobné nezažil, zrejme nepochopí, no napríklad ja som mal „šťastie" na psov. Prvého pekného vlčiaka zrejme niekto milý vzal do svojej opatery, keď bol v búde na nestráženom pozemku. Druhý, ročný, chlpáč zrazu v jeden deň ledva stal na nohách, vracal krv a bol to pohľad pre bohov, hlavne po niekoho konštatovaní, že ho mohol kľudne niekto otráviť. Len tak pomimo, tretí je šťastný ako blcha a hoci je to exot v maximálnej miere, nedal by som ho ani za nič na svete.
Ako môže niekto ublížiť zvieraťu nepochopím. To, že nehovorí, nesedí za počítačom alebo si nedáva na pohlavný úd kondóm? Myslím, že akýkoľvek trest je pre dotyčných zbytočný, hoci v diskusii k článku padli vcelku zaujímavé (práca v útulku) i komické (polejme im ruku benzínom a zapáľme, nech vedia... omg) nápady. Tá potupa, ten pohľad verejnosti - to je dostatočný trest. Nechcel by som. Ak mám byť úprimný, tí chalani tak skoro pusu žiadnemu dievčaťu nedajú. Istým spôsobom ľutujem rodičov, pretože nie vždy domáci vedia, ako sa v skutočnosti dietky vonku správajú. Sám to poznám, keď 14-ročný fagan z reťazou na krku seká frajera, no sám (podobné indivíduá sa vyskytujú vo voľnej prírode vždy v tlupách) by pred rodičom nedokázal ani len prstom pohnúť.
Možno zdegenerovaná mladá generácia. Neviem, je mi to jedno, pretože s tým ja osobne nič nespravím. Najviac sa však bojím, že by raz moje vlastné decko prišlo do kontaktu s podobným netvorom. Je úplne nezmyselné však neustále obviňovať, hlavne pokým nik netuší, či svoj čin skutočne oľutovali. To ukáže budúcnosť, pretože chybný krok môže spraviť každý. Ja preto len dúfam, že im za toto zostane na duši do konca života poriadne ostrá rana a nikdy sa nezahojí.
