Nebudem sedieť doma na zadku, vyberiem sa do svojho obľúbeného podniku, sadnem na stoličku pred pivo a zápas si vychutnám vonku, kde to bude cítiť atmosférou. Už teraz vidím mnohé sklamané oči, pretože - a to si povedzme rovno do očí a bez predsudkov - šanca, že zvíťazíme, prípadne zremizujeme, je vcelku malá. Samozrejme ako priaznivec tú šancu vidím, verím, že je na dosah ruky, dokonca že by naši mohli siahnuť na dno svojich síl a prekvapiť. Taktiež im to prajem.
Nech to skončí akokoľvek, teším sa hlavne na hru. Tú, čo predvedie náš súper, ale hlavne na tú našu. Priznám sa, že som priaznivcom Jána Kociana. Z jednoduchého dôvodu: rozhodol sa zahodiť všetko to, čo nás zrejme brzdilo v rozvoji a napredovaní, riskol to s mladými. To, že chalani vybuchli s Walesom, je jednoducho prekážka, o ktorú sa ťažko oškreli a padli na hubu. Nepreskočili ju, no v hlave zrejme zostal červeným vysvietený výkričník. Dnes hráme s Čechmi, tímom, ktorý je i bez hviezd nabitý osobnosťami. Ak naši spravia chybu, dostaneme gól, budeme pykať i preto, že náš súper je lepší. Chyby robí každý, ale keďže do futbalu sa každý rozumie, vie ho i každý skritizovať.
Ak naši budú hrať dobre, budem vidieť snahu, cítiť, že nestrácajú nádej, neskláňajú hlavu smerom k zemi, že budú bojovať a hrať kvalitne - nech aj prehrajú. Skutočne, body sem, body tam, radšej ma pri srdci zahreje hra s tromi (jedinými) chybami, za ktoré dostanete 3 pekné góly, kde Česko potvrdí svoju kvalitu ako sledovať blúdiacich futbalistov na jednej i druhej strane, pričom sa rozídu s bezgólovou remízou. Nech sa hrá pekný futbal, nech nás hlavne pobavia. A v pondelok sa teším do práce, na chvíľu, keď usadnem za počítač a ako prvé si otvorím diskusie k zápasu na futbal.sme.sk. A budem krútiť hlavou nad tým, ako dokáže každý súdiť, ale ťažko nájde pochopenie pre snahu a pochváli ju. Možno to je teraz zbytočné, dostaneme päť, zahráme mizerne a ja tu nariekam nad kvázi fanúšikmi zbytočne. A možno nie. Viem, že výrazy typu: ten a ten hráč, to je ale *****, čo nenahral/nestrieľal/nespravil to a to, budem dnes počuť každú chvíľu. Ale ja som fanúšik, verím v kvalitnú hru a hlavne nemám hlavu v oblakoch. Ak niekto prehlási, že naši majú len na San Marino a podobné kluby, dúfam, že mu pri najbližšej kvalifikácii zabehne a stane sa horlivým fanúšikom! Kto sa teda teší na krásny futbal, v ktorom síce ide aj o výsledok, no viac by potešila hra samotná?
