Niektoré veci jednoducho nechápem. Jednou z nich, ktorá mi ide ťažko do hlavy, a pri rozmýšľaní nad dôvodmi mi napadnú len bizarné scenáre, sú diskusie na hrách, respektíve na hry.sme.sk. Ktoré sú prázdne. Dobre, keby to bolo tak, že články číta málo ľudí, nikto o to nemá záujem a vlastne je to stratový projekt, nič nepoviem a tíško sedím tešiac sa z vlastného šťastia. Lenže čísla hovoria niečo iné. Fajn, nemusí sa hneď každý 100.čitateľ vyjadrovať k hre či článku, avšak keď niekedy človek vidí čítanosť cez 5-6 tisíc a jeden názor k textu (prípadne žiadny), trochu ho to zamrzí. Je príjemne vedieť, že ľudia to čítajú, lenže práve pri internetových projektoch je významnou súčasťou akýsi feedback od čitateľov, ktorý robí z danej stránky dynamické médium, schopné prispôsobovať sa pomerne rýchlo požiadavkám čitateľom.
A skutočne neviem, prečo to tak nie je na hrách. Nedávno som vyvesil maličkú upútavku na novinky na stránke, ktoré sa spustili zmenou vizáže flash správ a čakal som, čo sa bude diať. Ľudia na to klikali, zrejme si to aj prečítali a na vyzvanie na názor, čo by zmenili, sa ozvalo minimum názorov, pričom tentoraz pôjdem tvrdo za tým, aby sa požiadavky čitateľov plnili a každú pripomienku budem brať na vedomie. To sa v minulosti nedalo, no tentoraz je vidno inteligentné nápady a... a prečo sa tých niekoľko stoviek ľudí, čo sa si už dalo námahu a našlo si ten úzky pruh pomenovaný jednoducho bez akéhokoľvek oči prebodávajúceho obrázku, kliklo naň, ale nevyslovilo svoj názor?
Možno sa dočkám toho, že po vojne je každý generál a pripravované zmeny budú hodnotené ako zbytočné (verím, že nie). Možno sa ľuďom len jednoducho nechce, lebo si myslia, že tým nič nezmenia. Možno ich to netrápi, pretože to ide dolu vodou... všímajte si, myšlienky začínajú naberať pesimistický smer... možno sa radšej rozhodli nekomentovať chyby, pretože ich je až príliš mnoho. A radšej už žiadne ďalšie možno.
To sa mi na blogoch páči - ono to tu žije, po dopísaní článku nasleduje akoby druhá časť v podobe diskusií. Feedback. A prečo to, sakra, nefunguje aj na hrách? Nie som až tak zúfalý, aby som trieskajúc si hlavu o stenu uvažoval o vzatí si života pri strate ideálov, len tomu jednoducho nedokážem prísť na koreň.
