Recenzií jednoducho mnoho nie je a venovať čas podradným projektom, o ktoré bežný hráč ani pohľadom nezavadí, mi pripadá ako zbytočné. A preto, chvalabohu a veľký výdych, sa objavil Burnout: Paradise. Úžasná hrateľnosť vo mne po niekoľkých dlhých týždňoch (alebo to boli skôr dva mesiace) prebudila tú hravú osobu, ktorá sa zaujíma o tento segment zábavy preto, že ponúka príjemné zážitky. Pri všetkých tých zničených vozidlách sa ľahko vstáva zo stoličky a výska nad podarenou atmosférou. A to teraz prišla arkáda Devil May Cry 4, aspoň aké také nádeje vkladám do Turoka. Bude dobre, bude fajn, veď herný trh má dve výrazné fázy: už spomínané Vianoce a pomaly sa blížiacu Veľkú noc.
To, čo je pre redaktora herného periodika dosť hluché obdobie, kedy sa musí obsah skôr plátať ako rozhodovať, čomu sa bude venovať, je pre hráča čas na vracanie sa k hrám, ktorými musel naoko prebehnúť a nemohol si ich užiť, pretože sa valila ďalšia lavína v podobe AAA hitu. A tu som sa pristihol pri tom, ako si spätne objednávam niektoré staršie hry. Konzolové a za pár stoviek, navyše kvalitné a v kľude si ich môžem užiť. King Kong už vyšiel pomerne dávno, ale vtedy naň jednoducho nebol čas a ani nálada. Teraz? Príjemná zábava. A to nehovorím o Test Drive Unlimited, kde archievment označený ako prejdi všetkými cestami na sakramentsky rozsiahlom ostrove, jednoducho musím získať. Tak vo svojom virtuálnom mercedese a mustangu sedím už niekoľko pekných pár hodín a len ta bavím. Na jednej strane teda na hluché obdobie nadávam, na strane druhej sa však teším, že mám možnosť sa vrátiť k starým láskam. A ako ste na tom vy, na ktorej hre z minulosti ste si teraz sadli a pripomenuli ste si úžasné chvíle?
