Takže takto. Nórsky recenzent udelil Alone in the Dark, očakávanej akčnej hre od Atari hodnotenie 3/10. Stáva sa, ide o prvé hodnotenie, niektoré ním menované zápory sú samozrejme subjektívne, ale veď taká recenzia jednoducho je. Dal tomu pomerne slabé hodnotenie, navyše išlo o exkluzívnu recenziu. Odpoveď Atari na seba nenechala dlho čakať. Vraj na recenziu poslali review verziu GameReactor v deň, kedy bola uverejnená (možno bluf, možno pravda) a podľa všetkého napísal autor recenziu po troch hodinách hrania. Aspoň také sú dohady, také sú reakcie.
Po prečítaní super správy na Tiscali ma však trochu zamrazilo. Aj po preletení diskusiou. A začal som sa smiať. Síce cez slzy, ale vraj prinášajú šťastie (alebo sú to črepy či ako?) a je to vlastne jedno. Robenie senzácie z tak primitívnej veci ako exkluzívna recenzia je zbytočné. Každý hráč totiž vie základné pravidlá. Prvá recenzia, najlepšie taká chrumkavá, exkluzívna, býva väčšinou na hony vzdialená realite. Opakujem, exkluzívna recenzia. Buď lietajú desiatky ako o dušu alebo sa dotyčný človek snaží nedokončený projekt zahrabať pod zem, pretože ide o verziu exkluzívnu. Čítaj nedokončenú, neodladenú, nekorektne bežiacu. Takú, ktorú v obchode nekúpite, maximálne tak na pirátskych sajtách, ale to je zas o inom.
Druhá vec: autor si spravil názor po (povedzme, že sa to zakladá na pravde) troch hodinách hrania. Úprimne, kúpite si hru, ona vás tri hodiny nebaví, je prepchatá chybami, je nudná, nevyzerá dobre. Čo by ste povedali potom? Isteže, písanie recenzie po troch hodinách hrania nie je príliš korektné, respektíve to nie je korektné pri tak očakávanom projekte ako Alone in the Dark, avšak zábavné hlasy, že „ja by som recenziu napísal až keď by som hru dohral", sú vtipné. Hlavne od ľudí, ktorí bežne recenzie píšu... alebo žeby nie?
Napísať recenziu na hru, ktorú som nedohral, problém nie je. Skutočne, nie je mnoho projektov, ktoré som v poslednom čase dorazil do konca pred napísaním recenzie. Naposledy tuším Haze. Netuším, prečo by som mal vidieť záverečné titulky každej hry, keď to moja povinnosť nie je. Tou je informovať o tom, aká hra je. Nie čo je na jej konci. Pokojne sa k nej vrátim po napísaní recenzie - napríklad The Bourne Conspiracy. Nevidím na tom nič zlé, pretože doba hrania sa dá jednoduchým úsudkom odhadnúť po cca 8 hodinách hrania, v takých ¾ hry. Pokým sa úkony a hrateľnosť vôbec nemení, prečo by mal človek trpieť pri kravinách, prečo by mal hrať ďalej, keď tá recenzia by mala byť zajtra vonku a do konca sa nič nezmení, nijakým spôsobom to nepohne s výsledným hodnotením a podobne?
Potom je názor šéfredaktora GT, jd-eho, nesmierne úsmevný. Púšťa sa do zbytočne trápnych bojov proti bývalému redaktorovi Score, ktorý (citujem) „nebo u rychlopsavců sillymenů, kteří pouze pro peníze chrlí jednu herní recenzi denně, vedle mraků "odborných" článků o filmu, vztazích a z jiných oblastí." Povedzme, že ide o niekoho hlavný príjem. Doba hrania jednej hry (záleží od titulu k titulu) je priemerne 8 hodín denne. Recenziu napíše po 2-3 hodinách. Je to veľa? Napádať odbornosť iných autorov, ktorí aktívne prispievajú do iných periodík je u nás normálne. Samozrejme, nevyhol som sa jej ani ja, ale nikdy nie bepredmetným napádaním. Navyše, tieto narážky sa na GT opakovali už pekne dlhú dobu, čím u mňa daný web poklesol na úroveň úbohého plátku. Tie jediné správne, objektívne a najlepšie recenzie sú totiž len na GT. Pardon, mega-recenzie, exkluzívne recenzie a podobne. Len je tak trochu škoda, že sa momentálne herná sekcia Tiscali topí vo výkaloch a buď zanikne alebo ju niekto bude musieť odkúpiť. To však nikto nespomenie.
Výsledok? GameReactor uverejnil recenziu. Nie s najlepším hodnotením. Dôležité bude ako na to zareagujú samotní hráči, pretože dôležití sú práve tí, oni otvoria peňaženky. Keď sa autor sekol, sekne to i s názorom čitateľov daného periodika na jeho kvalitu, ochotu dôverovať. Na tom sa nič nezmení. Na druhú stranu z každej strany počuť náreky, že väčšina hier dostáva hodnotenie okolo sedmičky a málokto používa celú stupnicu. Keď ju už niekto použije, okamžite je popoťahovaný. Je to autorov názor, tak to tak berte alebo nechajte ležať. Nie je totiž dôležité, po akom čase autor napísal recenziu, ale či správne vystihol hru. Môžete sa tváriť zhrozene, môžete zalamovať rukami, môžete prestať chodiť na hernú sekciu Sme. To je výsledok: či autor článku odhalil chyby, našiel kladné stránky, napísal o čo ide, čo tam je a to číslo, to je niekedy len na okrasu.
