Forza 2 je hrou, ktorá sa snaží simulovať klasické preteky realistickejšie než kopec iných arkád. Už len výber automobilov, ktorých tu nájdete cez tri stovky, dáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či sa s tým niekto vyhral. Áno, to bez debaty, lenže ak máte hodnotiť závodnú hru, nastupuje klasická dilema: koľko hodín / pretekov / súťaží má recenzent odohrať, aby mohol napísať recenziu? Ono totiž v týchto tituloch o dokončenie nikdy nejde. Vo Forze 2 dupľom. Jazdu si doslova užívate a súboje s protivníkmi beriete ako skutočnú výzvu. Trochu faktov, nech ste v obraze: máme tu mnoho šampionátov určitých kubatúr alebo automobiliek, pričom za úspešné víťazstvá získavate peniaze, vozidlá a otvárate si dvere do nových pretekov. Klasika. Dokonca aj vylepšovanie aut formou kupovania nových dielov alebo farbenia karosérie. Grafika na Xboxe 360 v podobne veľkých projektoch zle vyzerať nemôže. Koniec faktov. Na podobné slová síce môžete naraziť v ktorejkoľvek recenzii, no Forza 2 je o niečom inom.
O pocite, že sa jazdou skutočne bavíte. Možno patríte medzi vodičov, ktorí si dokážu v niektorých momentoch, kedy vám hladinu adrenalínu nezvyšujú šoféri hrdinovia, šoféri samovrahovia a šoféri s bitch na zadnom sedadle a hudbou na plné pecky. A práve táto hra má základné predpoklady na to, aby ste nechali pud sebazáchovy niekde v kúte a trochu dupli na plyn. Kúpite si auto (alebo ho vyhráte) a staráte sa oň. Mierne vylepšujete, bojujete o vyššie umiestnenie v súťaži s ostatnými a hlavne si zvykáte na vlastnosti vozidla. Každé je totiž iné. A to tak, že si musíte na nové vozidlo zvykať. Najlepšie na tom je, že vás to stále baví a investujete nemalé čiastky do zlepšovania vlastností. Keď som ráno pred siedmou usadal za obrazovku s myšlienkou na polhodinku, pri ktorej si vypijem kávu a po desiatej mi začala v bruchu vyhrávať dychovka i z celou slovenskou raperskou scénou. Tri dni po sebe. Pochopil som, že je to niečo viac.
Len keby slovenská verejnosť začala brať hry trochu vážnejšie. Samozrejme, je vec každého, či strávi niekoľko hodín sledovaním reality show alebo si virtuálne zajazdí. Aký z toho bude mať pocit a čo si z toho odnesie, je o inom. Forza 2 je niečo ako štýl – nemusíte hrať do nemoty, stačí rekreačne a raz za čas. A chytí vás to tak, že som mal chuť skutočný vodičák uložiť niekam do zamknutej skrinky. Tento článok nie je reklamou, nie je velebením len tak pre nič za nič. Berte to ako dojmy človeka, ktorý po dlhom čase znovu pocítil zimomriavky na štyroch kolesách. Máte i vy podobné skúsenosti?
