Bezbranní vo vojne bez zbraní
SL 1: Keď deň sa končí a šero padá,
všetci už spia len ty bdieš sama,
Samotu tvoju asi čosi trápi,
nikto to nevie, iba ja a ty.
Svedomie do ticha stále kričí,
pokoja, spánku nedožičí.
Myšlienkam temným ponechaná,
bez lásky, bez cieľa a stále sama.
SL 2: Tvoj život je dnes celkom prázdny,
mohol byť so mnou taký krásny,
už ti nič iné nezostáva,
telefón, kariéra a studená káva.
Svedomie do ticha stále kričí,
pokoja, spánku nedožičí,
prečo dnes niesom s tebou mama?
Bez lásky, bez cieľa a stále sama.
REF: Sme ľudia nikdy nenarodení,
slabí, ktorých nechránia zákony,
malí, nemí a bezbranní,
padlí vo vojne bez zbraní.
Sme tí, pre ktorých miesta nebolo,
v srdciach vás tu stojacich okolo,
vo svete v ktorom je dnes asi,
viac peňazí, ako lásky.
SL 3: Keď ráno vzbudí deň rosa vlažná,
Jedna tvár opäť-raz zostane vážna,
Sám budeš cestou, čo každý deň kráčať,
za šťastím druhých sa smutne otáčať.
Titulov mnoho; však jeden ti chýba,
Ten, čo sa získať dá láskou iba.
Ty mohol si byť už tiež otcom pyšným,
tvoj život je dnes však len časom zvyšným.
SL 4: Pri „akte lásky" si vedel byť silný,
dnes veriť chceš, že ty nie si vinný.
Kde bola tvoja mužnosť a sila,
keď moja osudná hodina bila?
Vzal si si rozkoš a potom mamu,
si nechal plávať v tom celkom samú,
a alkohol ti mútil hlavu,
keď mňa viedli na popravu.
REF: Sme ľudia nikdy nenarodení,
slabí, ktorých nechránia zákony,
malí, nemí a bezbranní,
padlí vo vojne bez zbraní.
Sme tí, pre ktorých miesta nebolo,
v srdciach vás tu stojacich okolo,
vo svete v ktorom je dnes asi,
viac peňazí, ako lásky.
SL 7: Povedzte ľudia, kam dnešný svet mieri
bez lásky, pravdy, dobra a viery?
Kam paranoja, svet doženie ťa,
keď nepriateľom je bezbranné dieťa?
S každým z nás svet zabíja lásku.
Kto odpovie mi na otázku,
kto odpovie mi akým právom
som tŕňom v oku liberálom?