Lebo byť človekom, ktorému „nie je nič sväté“, človekom žijúcim len v profánnom svete, bez posvätna, by mohlo znamenať nebyť už ľudskou bytosťou, byť niekým bezcitným, nerozvinutým, nekultúrnym.
Koľkí z nás by sme sa rozhodli v jeho situácii, tak ako on?
Koľkí z nás by sme sa rozhodli v našej situácii, tak ako on, zostať?
Koľkí sme veľmi hrdí na to, kam ľudstvo, ako „koruna tvorstva“, dospelo?
80 % ľudí nemá potešenie z práce, ktorú robí
.. % ľudí nemá potešenie zo svojho života, vzťahov …
.. % ľudí nemá potešenie zo seba
Kde sme to všetko stratili? Kde sa podelo „čaro“ života?
Predali sme ho za …? Čo všetko tým strácame? Aký z toho máme pocit?
„Aké pocity máte, keď sa cítite byť spojení s prírodou, alebo keď ste zaujatí prácou, ktorú máte radi? Alebo keď sa rozprávate s niekým, kto vám je blízky, no pritom na jeho spoločnosti nelipnete?
Porovnajte si tieto pocity s pocitmi, ktoré máte, keď vyhráte nejaký spor či závod, alebo keď vám každý tlieska. Tieto pocity nazývam svetské. Tie prvé nazývam duševné. Veľa ľudí si získa svet, no prehrá svoju dušu.“
Anthony de Mello, Awareness
PS: Budú nasledovať ďalšie filmy, ktoré pôjdu ešte ďalej, v ktorých sa hlavní hrdinovia budú veľmi hanbiť za to, ako sa ľudia k sebe a k iným správajú.
