V oblasti spoločensko-ekonomického systému sme podľahli predstave, že úplná liberalizácia celého spoločenského priestoru je úplne bezpečná. Štruktúra sa „organicky" rozrastala až do dnešnej podoby, kedy sú zrejmejšie jej limity. Liberalizácia trestnoprávnej, nápravnej a hodnototvornej funkcie, sa ukazuje ako kontraproduktívna voči tvorivému udržateľnému rozvoju. Tvorivosť je presúvaná do rúk jednotlivcov, ktorý ju už neváhajú používať proti celej ľudskej populácii. Tento neetický, nehumánny postoj nie je zdravý ani spoločensky produktívny (okrem produkcie materiálnych výhod a ziskov).
Okrem iného to umožnila „spoločenská dohoda" vytvorená na základe vôle k zrovnoprávneniu ľudí, ktorá bola zástupcami tzv. „parlamentnej demokracie" rozšírená aj na neživé subjekty, tzv. právnické osoby.
Otázka znie takto:
Je bezprostrednou príčinou krízy umožnenie neživým a preto (na iné ako na zisk) necitlivým právnickým osobám podnikať bez legitímnej možnosti ich "znesvoprávnenia" pri opakovanom poškodzovaní iných osôb? (Tak, ako je to pri osobách psychicky narušených) A následky tohto stavu? Napríklad (hoci i protizákonné) umožnenie súkromným právnickým osobám svojvoľne, za účelom zisku tvoriť peniaze a tým priamo alebo nepriamo znehodnocovať „prácu" ľudí, spoločenstiev a krajín?
ALEBO
Je súčasný stav spôsobený ľudskou chamtivosťou a lakomstvom, ako to prezentujú médiá? (Tzn. že to je v ľudskej povahe a preto sa to tak musí byť „na veky" )
---
Myslím, že príčiny krízy sú obe. Ľudská prirodzenosť, snaha o pohodlie a prosperitu umožnili aj vďaka obrovskej centralizácii vytvoriť úplne bezcitné (súkromné, štátne, alebo nadnárodné) subjekty, vládnuce mocou tvorby peňažných a iných hodnôt, ktoré nezriedka poškodzujú, niekedy priamo deštruujú sociálny kapitál spoločnosti za účelom zisku.
Mravné a etické hľadiská sa stratili spoločenskú záväznosť a to umožnilo problematickým stránkam ľudskej prirodzenosti nekontrolovane bujnieť. Malé spoločenstvá, v akých žili ľudské bytosti a ich predkovia milióny rokov, kde erózia vzťahov a hodnôt takýto rozsah nadobudla, vyhynuli. Prežili tie spoločenstvá, ktoré sa erózii včas postavili.
Ak by sa naši predkovia nedokázali včas postaviť proti erózii vzťahov a prostredia, pravdepodobne by ľudské bytosti, ako živočíšny druh, dávno vyhynuli.
Myslím si, že nás teraz čakajú podobné 2 možnosti i keď v celkom inom rozsahu. Rozsahu nepredstaviteľne veľkom, čo do počtu ľudí, množstva, zložitosti a komplexnosti problémov a rozdielnosti našej predstavy o možnostiach spôsobu prežitia.
Buď sa dokážeme zmobilizovať a postavíme sa proti monštru, ktorému sme v svojej nevedomosti a pohodlnosti umožnili nás ovládať, alebo vyhynieme.
Monštrum, ktoré je necitlivé, dokáže spätnou väzbou prijať informácie o kolapse ľudskej rasy príliš neskoro na to, aby sa dokázalo prispôsobiť. Iné druhy živočíchov a rastlín nemajú výbavu na to, aby sa nechali nahovoriť na zapojenie sa do jeho súkolí, takže monštrum privedie do záhuby aj seba.
Buď sa teda dokážeme postaviť osudu erózie, ktorí sme si nadizajnovali a otvoria sa nám možnosti skúsiť to inak, alebo sa až do konca upnúc k viere, že to za nás vykoná niekto iný, budeme ako „ovce" očakávať nevyhnutné, čím uvoľníme priestor niečomu novému. Niečomu progresívnejšiemu a udržateľnejšiemu tak, ako mnohé civilizácie pred nami.
---
Čerpal som z knihy „Collaps. How Societes Choose to Fail or Succed", v ktorej Jared Diamond ukazuje civilizácie s neslávnym koncom rovnako, ako niekoľko príkladov spoločností, ktoré sa so svojou chamtivosťou a nepredvídavosťou voči erózii, ktorú spôsobujú dokázali včas vysporiadať.
