X+ ( )
Počet Rómov žijúcich na Slovensku je podľa odborných demografických odhadov asi 320- až 380-tisíc. V rámci sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001 sa k rómskej národnosti na Slovensku prihlásilo 89 920 obyvateľov, zvyšok Rómov sa hlási k slovenskej alebo k maďarskej národnosti. Približne 60 percent Rómov žije integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou17. Zvyšných približne 40 percent žije v mestských alebo obecných koncentráciách, osídleniach lokalizovaných na okraji obce/mesta alebo osídleniach, ktoré sú od obce či mesta priestorovo vzdialené, prípadne oddelené prírodnou alebo umelou bariérou (potok, železnica, cesta...).
Do bezvýchodiskovej situácie sa obyvatelia SOS dostali vďaka zle nastavenému systému a aj vďaka opatreniam tzv. pozitívnej diskriminácie. Počas celých desaťročí im štát dával bez toho, aby za to od nich niečo očakával. To na skupinu SOS pôsobilo demotivujúco.
Obyvatelia SOS žijú v podmienkach porovnateľných s krajinami tretieho sveta. Vo vlastných domoch neplatia účty a zápasia s úžerou. Na druhej strane, v mnohých komunitách nie je dobudovaný vodovod a nie je v nich zavedený elektrický prúd.
Podľa odhadov asi 60 % detí v špeciálnych základných školách (ďalej ŠZŠ) je rómskeho pôvodu. Nie všetky tieto deti sú však mentálne retardované. Nesprávnym zaradením výrazne klesajú ich možnosti uplatnenia sa v ďalšom živote. Špeciálne školy sú pridrahé, hoci kvalita aj úroveň vzdelania na nich je nižšia. Štát však nesprávnymi pravidlami prerozdeľovania financií podporuje práve začleňovanie detí z SOS do špeciálnych škôl, keďže normatív na žiaka v špeciálnej škole je trojnásobne vyšší ako v klasickej škole bez ohľadu na typ jeho postihnutia či potrieb. Rodičia detí dostávajú tzv. sociálne štipendiá, často krát viazané len na dochádzku. Mnohí z rodičov detí z SOS odrástli na špeciálnych školách, preto ich dobrovoľne volia ako ľahšiu cestu pre svoje deti. Nie sú vyjasnené kompetencie medzi špeciálno-pedagogickými poradňami a psychologicko-pedagogickými poradňami.
Na Slovensku je v súčasnosti evidovaných 620 - 690 rómskych osád, pričom na území niektorých obcí sa nachádza aj viac osád. Na Slovensku neexistuje tzv. rómsky problém, ale problém sociálne odkázaných spoločenstiev (SOS), ktoré žijú v osadách a izolovaných komunitách. SOS je taká komunita, ktorá spĺňa minimálne tri z nasledujúcich podmienok:
viac ako 75 % obyvateľov žije v sociálnom pásme chudoby až biedy, dlhodobo žijú v stave hmotnej núdze a sú odkázaní na pomoc štátu.
minimálne 50 % obyvateľov nemá ukončené základné vzdelanie.
bývanie viac ako 50 % obyvateľov nedosahuje ani základný štandard (plocha prislúchajúca počtu obyvateľov jedného príbytku, elektrina, kúrenie, voda) a v ktorých obyvatelia domov nemajú vlastnícky vzťah k pozemkom, alebo ich príbytky nie sú majetkovo vysporiadané.
vysoký výskyt kriminality vrátane priestupkov a deliktov a kriminality medzi deťmi a mladistvými.
Obyvatelia SOS majú vážne nedostatky v hospodárení s peniazmi. Žijú prítomnosťou, nemyslia na budúcnosť a tak často minú všetky dávky naraz. V osadách sa darí úžere. Systém osobitného príjemcu sa ukázal ako nedostatočné riešenie problémov zlého hospodárenia, neplatičstva a úžery v SOS komunitách.
Preto navrhujem ::
Zaviesť systém E-pay kariet pre každého poberateľa dávky v hmotnej núdzi.
Zmenšíme tak priestor pre úžeru, dáme ľuďom z SOS možnosť vybudovať si aspoň základné návyky pri hospodárení s peniazmi a znížiť ich dlhy voči dodávateľom vody a elektriny.
Viazať prídavky na dieťa povinne na školskú dochádzku žiaka.
Uzákoniť dvojročnú povinnú predškolskú dochádzku pre deti z SOS tam, kde sa nachádza komunitné centrum, alebo tam, kde sú na realizáciu povinnej predškolskej výchovy vytvorené iné podmienky. Predškolskú výchovu budú realizovať komunitní pracovníci a pedagógovia v komunitných centrách v lokalitách s SOS.
Viazať prídavky na dieťa na jeho dochádzku do predškolského zariadenia v prípade, že také existuje.
Zaviesť štatistiky kriminality podľa príslušnosti k SOS.
Využívať verejnoprospešné práce ako formu trestu. Akúkoľvek finančnú sankciu by mal páchateľ odpracovať.
Zriadiť funkciu tzv. pochôdzkarov SOS.
Zjednotiť normatív na žiaka ŠZŠ, integrovaného žiaka a žiaka z SOS podľa zásady, že výška normatívu pre žiaka so špeciálnymi potrebami bude závislá od miery postihnutia a od druhu jeho potrieb. Nie od zariadenia, v ktorom je vzdelávaný.
Presunúť odborný personál pedagogicko-psychologických poradní do prostredia štandardných základných škôl. Odborníci z poradní budú na štandardných školách pôsobiť vo funkciách špeciálnych pedagógov, školských psychológov, výchovných poradcov, ktorí budú mať v spolupráci s asistentmi učiteľov za úlohu individuálne podporovať začlenenie detí ŠZŠ a detí SOS do štandardných škôl.
