Štátny deficit u nás začala budovať sociálno demokratická vláda Vladimíra Mečiara a v tejto politike úspešne pokračuje Robert Fico. Politika rozdávania je totiž predmetom ich volebnej stratégie a starosť, kde na to vezmú do nej nepatrí. Dávno je preč doba, kedy sa štát staral len o vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť, minimálnu efektívnu štátnu správu, spravodlivé súdy, makroekonomickú rovnováhu a nejaký ten tuzér pre najbiednejších. Kedy ešte nesľuboval všetky možné výhody a okrídlené "peniaze budú" (a my už nebudeme) teraz platí naopak.
Tragédia sociálneho štátu nespočíva len v tom, že takmer priamo úmerne s dávkami pribúda aj potrebných, k tomu z iných dôvodov teda dôchodcov a postihnutých ale, že štát korumpuje sociálnu súdržnosť a platí ľuďom, aby sa príliš nenamáhali, zadovážili si luxus mať dieťa aj bez manžela a podobne.Zároveň s rastúcimi výdavkami a dlhom rastie aj byrokracia a armáda úradníkov, ktorý nielen že veľa stoja, ale hlavne tiež prekážajú hospodárskemu rozvoju. Ani krízy štátneho rozpočtu samozrejme na zásadnú a bolestivú reformu štátnej správy nestačia. Politici nemyslia na dlhodobé hospodárske oživenie, myslia nanajvýš ako úradníci, niečo málo zoškrtať a zvýšiť dane. Dynamika hospodárstva si však žiada zníženie daní alebo platov. Recesia preto nebude krátka.
Potom je tu ešte jeden osobitný politický úkaz, z ktorého možno viniť socdemokratov Možno z nostalgie po štátnom kapitalizme minulosti si politici všetkých strán obľúbili podnikanie(štátne zákazky) a tak na krajskej a štátnej úrovni sa míňa nielen za predražené diaľnice .Ale aj mnohé iné stavby a absurdné miliardové socialne podniky .To všetko geometrickým radom zvyšuje štátny deficit.
Štát nemá mat funkciu legislatívne a normatívne podnikať, respektíve len tam kde musí ale úplne transparentne, žiadne pološtátne firmy, veď nemá ani nič vlastniť. Štát, s výnimkou kultúry, nemá ani dotovať. Kde sú dotácie, tam je aj korupcia.
Taká je reálna utópia fungujúceho sociálneho štátu na slovensku.
