Interhelpo bolo priemyselno-výrobné družstvo česko-slovenských robotníkov a roľníkov (esperantistov a idistov) založené v máji 1923 v Žiline na pomoc budovania socializmu v sovietskom Kirgizsku. V rokoch 1925 až 1932 odišlo zo železničných staníc Žilina a Brno celkom 1 078 osôb (407 členov družstva a 671 rodinných príslušníkov) v štyroch transportoch. Napriek úspechom zaniklo v roku 1943.
Vznik Interhelpa bola reakcia na výzvu Vladimíra I. Lenina, pomôcť vybudovať socializmus na území dnešného Kirgizska. Z bývalého Československa sa do ZSSR vycestovali skupiny z Česka ako boli Pragomašina, Kladenská komuna, Reflektor, Slovácká komuna. Najväčšiu skupinu ľudí však tvorilo Interhelpo.
Družstvo Interhelpo vzniklo ako myšlienka českého komunistického agitátora Rudolfa Marečka ktorý istú dobu žil v Kirgizsku.
Po príchode do dnešného Biškeku museli prví členovia družstva niekoľko mesiacov žiť v starom vojenskom lágri. Pišpecké úrady im prenajali zdemolovaný zajatecký tábor, v ktorom ešte desaťročie predtým trpeli vojaci z Rakúsko-Uhorska, medzi nimi aj mnohí Česi a Slováci. Niektorých však tábor, neistota, kolísavé teploty a nedostatok peňazí vydesili natoľko, že po necelom týždni po príchode presunuli debny s oblečením a vecami späť na vlakové nástupište a radšej sa vrátili späť do Československa. (Počas prvých štyroch rokov odišla nazad viac ako polovica.
Keďže spoločná pokladnica družstva bola po príjazde takmer prázdna, pišpecké úrady im po povolení z Moskvy, poskytli úver na nákup koní i materiálu. Postupne začal svojpomocne budovať ulice svojho nového mesta
Viacero detí aj dospelých zomrelo na nákazu týfusom či na maláriu. Väčšina malých detí do troch rokov, ktoré pricestovali prvý transportom, v prvom roku zomrela. V Piškeku neboli lekári, prví dvaja prišli až s druhým transportom.
Spoločná pokladnica, z ktorej sa mali financovať nákupy bola stále takmer prázdna. Vedenie družstva si požičalo a preto rozhodlo, že členovia dostanú výplatu až vtedy, keď budú fungovať dielne. Dovtedy získavali peniaze len predajom svojich vecí na trhu alebo poskytovaním drobných služieb. To trvalo asi rok. Až v polovici roku 1926 dostali družstevníci prvú výplatu.
Družstvo vybudovalo celý rad prevádzok „na zelenej lúke“. V kirgizských stepiach v okolí Interhelpa boli postavené a uvedené do prevádzky tieto zariadenia
1925 prvá elektráreň v Kirgizsku
1927 textilná továreň (Klement Gottwald)
1928 taviareň
továreň na nábytok
koželužný závod
textilná fabrika
Ďalej vybudovali nemocnice, poskytli technickú pomoc pri stavbe Turkestansko-sibírskej železnice a priehrady Čustroj, pri zavlažovacích prácach a pri výstavbe hlavného mesta Kirgizska (vládna budova, štátna banka a pod.).
Už roku 1925 bolo Interhelpo oficiálne vyhlásené ako najlepšie družstvo v Sovietskom zväze. V roku 1934 sa družstvo podieľalo na priemyselnej výrobe Kirgizska celými 20 percentami.
V roku 1935 pracoval v podnikoch družstva veľký, zjednotený mnohonárodný tím. Medzi 525 členmi družstva bolo 261 Rusov, 76 Ukrajincov, 40 Slovákov, 39 Čechov, 22 Maďarov. 21 Nemcov, 14 Kazachov a 52 ľudí iných národností.
použité zdroje : https://sk.wikipedia.org/wiki/Interhelpo
Pavel Polák -Internacionálna pomoc československého proletariátu národom SSSR - 1961
