Mám rád prvoplánové rozhodnutia. Mám veľkú radosť, keď navyše dávajú zmysel, čo, ako určite chápete, sa nie vždy podarí. Mojím posledným prvoplánovým rozhodnutím bolo deaktivovať si Facebook. Zhliadol som video od Anonymous, zdieľané na Twittri Alenkou Vranovou zo Satoshi Labs. Rozhodol som sa dať si addiction-check, zistiť, ako veľmi som na sociálnych sieťach závislí a či viem fungovať aj bez nich.
Mal som pocit, že na ňom trávim príliš veľa času. V práci sa mi toho nahromadilo obrovské množstvo, neustály context-switching a potreboval som sa poriadne sústrediť. Facebook mi narúšal koncentráciu. Kdesi v podvedomí som už ale tušil, že celé moje správenie nie je v poriadku. Nie je to ojedinelý názor. Viacerí ranní zakladatelia sa zhodujú v tom, že sociálne siete zámerne vyvolávajú závislosť:
V prvom rade sa za pravdu považuje to, čo má najviac odmien - lajkov, teda pravda je ostrakizovaná = čím viac “lajkov”, tým “pravdivejšia” sa informácia zdá byť. Veľká chyba. Všetci kriticky premýšľajúci ľudia by sme sa mali tohto modelu desiť. Druhým, nemenej dôležitým aspektom je debilizácia tvojho správania. OK, slušnejšie voľne-prerozprávané slová Seana Parkera: "Zámerne sme vyvinuli sociálne siete tak, aby sme manipulovali ľudskou psychikou. V záujme získať a udržať čo najviac vašej pozornosti na sociálnych sieťach, vám neustále podsúvame dopamínove injekcie vo forme likov, reakcií, komentárov, interakcií."
Sociálna validácia virtuálnym lajkom je zdrojom krátkodobého pôžitku vo forme vylúčeného dopamínu. Jednoduchý, geniálny vzorec na hacknutie vášho mozgu v záujme udržania pozornosti a lepšieho predaja reklamy. Problém však nastáva v mozgu, ktorý sa dlhodobým účinkom opakovaného správania preprogramúva na zvieratko vyžadujúce krátkodobé nakopnutia dopamínom a prispôsobuje svoje správanie tomuto povrchnému odhodnoteniu.
Ako psíčky pána Pavlova teraž 3 miliardy ľudí slintá za ďalším lajkom.
Mne sa to stalo tiež. Bol som na dovolenke v Číne a moje posty na Facebooku mali veľa reakcií. Pociťoval som veľkú radosť. Keď sa však trip skončil, došlo mi, ako som vlastne aj tak celý čas sám a aký som smutný a nemiesto riešenia mojej po-rozchodovej psychiky som sa zameral na sociálnu validáciu a lacný dopamín. Neustále mi v podvedomí bežal maličký program, ktorý analyzoval ,čo by bolo vhodné na Facebooku zverejniť a čo nie...
Vrele odporúčam pozrieť si nasledujúce video. Každý, koho zaujímajú startupy, investovanie, ale aj spoločenské dôsledky sociálnych sietí a chce počuť názory človeka, ktorý pozerá za horizonty, nech sa páči:
Keď som to video dopozeral, deaktivoal som si okamžite Facebook. Zvláštne, že mi to pomohlo uvedomiť si viac seba a o pár dní som prestal fajčiť. Nižšie prikladám svoj, skôr vtipný, denník z toho, ako to zatiaľ prebieha:
Denníček sociálneho detoxu
Deň 6.
Tak, teraz mi fakt začína chýbať Facebook. Neviem si spomenúť, s kým som mal čo rozjednané, mal som tam nejaký crypto biznis? možno nejakú zaujímajú holku? niekoho na pohovor do firmy? neviem si spomenúť... Všetko zmizlo so zmazaním Messengeru. Napriek tomu pociťujem pokoj, pretože cítim, že to bolo správne rozhodnutie.
Deň 7.
Ľudia mi začínajú písať smsky: "Janči si v poriadku? žiješ?" (Kasso)
"Whyyy??
Sa ti stalo daco s facebookovym uctom?
Bo ta neviem najst :D
Reku ci sa daco stalo
Ja som sa len chcel spytat ci aj minujes” (Ivan)
Áno, niektorým na vás záleží, iní sa chcú dozvedať o kryptomenách, prvé poznanie.
Deň 12
Kurnik, čo sa deje? Neviem čo sa deje! Mám prázdný kalendár, akoby celé mesto umrelo! Kde sú všetky tie prednášky, filmy v kinách, koncerty? Mesto je tiché a ukrýva predo mnou všetok spoločenský život...Deň 14
Nikto ma nemá rád.
Deň 18
Piatok, vždycky najhorší deň detoxu. Nikto ma nemá rád, a neviem o ničom, čo sa deje. Všetky akcie sú promované na Facebooku. Kto už by len na mňa zacielil reklamu? Ani jeden retarded add ma neprenasleduje! Nikomu nestojím ani za tých posratých 12 centov, aby ma prenasledovala jeho reklama po internetových stránkach! Čo keby som na tvoj mizerný koncert náhodou chcel prísť? Ha? skús si zaplatiť reklamu na antisocial people!
Zvoní telefon: Krása! Niet nad staré dobré gsm!
Palo: "Počúj, potrebujem sa zrušiť a nikto tu nie je alebo nechce chlastať"…
Jasné, že idem! Som tvoja posledná voľba v telefónnom zozname a ponúkaš mi solídnu opicu, ale neuveríš kámo, beriem všetkými desiatimi, lebo - nikto ma nemá rád, nikto ma nikam nevolá a absolútne nemám nič lepšie na práci...
Musím sa vrátiť ku knihám, vravím si. Nemal by som byť ľahkou ženou na chľastanie.
Deň 19 Veľký deň sebauvedomenia
Vravím si, že som pekne trápny, keď sa tu prezentujem, aký sociálny detox si dávam a pritom 17 rokov neviem prestať fajčiť. Tak som prestal. Pred 24 hodinami. K**va neserte ma!
Deň 21
48 hodín od od poslednej cigarety. K**va fix vyje**ná prítomnost, skur***ný plynúci lineárny čas a fyzické vtelenie a záhady ľudského vedomia, sk***ený ľudský neuroplastický mozog, prečo mu len tak dlho trvá prešľapať si nové cestičky, keď si taký frajer že si dva milióny rokov lovil zvery uštvaním a prežil si to až sem tak prečo to tak bolí keď nemáš nikotín, ha? Hnusné pohľady z okna, hnusné závetria vhodné na fajčenie, škaredé slnkon a farebnej oblohe, zacapkané dvere na balkón k popolníkom, zatemnená hlava aj celá dlhá nekonečná chvíľa, nekonečnej sekundy vymylenej bolesti vymysleného nervového zakončenia. Čo presne robia normálni ludia, ktorí nefajčia? Potreboval by som nejaký katalóg k normálnemu správaniu, lebo môj mozog to neobsahuje, nemá odkiaľ čerpať dáta. Nevie čo má robiť. Vyjdem z kina a zaseknem sa. Za posledných 17 rokov vždy keď som vyšiel z kina, tak som si zapálil. Teraz vyjdem z kina a cítim sa ako človek po prebratí z kómy, ktorý sa učí chodiť. Čo mám teraz robiť pred kinom? Stojím tam v zaseknutom pohybe, neviem ani dopredu, ani dozadu. Ako ďalej? Čo s rukami? Čo s obsahom vreciek? Mám ho skontroovať, alebo nechať tak? Čo s nohami teraz? Čo s pohľadmi, keď sa slušne neobzerám, či niekomu mlj dym nevadí. Čo s myšlienkami? Čo s hľadaním priestoru na fajčenie? Čo s tým? Čo ku**a s celým tým prázdnom?
Ako môžu “oni” žiť? Čím si vypĺňajú ich časovú prítomnosť? Ako k**va môže niekto nefajčiť! Len tak si proste k**va nefajčiť. Akoby sa nechumelilo. Serie ma ten ich pokoj. Pokoj nefajčiara. Nič ma nevie nasrať, ako ten pomalý úsmev, keď hovorí v živote som nefajčil(a). Alebo ešte horšie: Prestal som ked som mal dvadsať. Aj ja som mal dvadsať ku**afix, ale asi som bol natoľko retardovaný, že som neprestal, práve naopak, vtedy som sa dobre rozbiehal a fajčil ešte aj na turistike smerom do kopca! Fuck!!
A Facebook? Je**ť Facebook! Teraz by som s ním určite len niekoho vytiahol na cígu….
smska: "Ahoj ako sa máš?" -Mama
Ako sa mám do***e k*** ne***te ma, ako sa asi mám po 17 rokoch fajčenia krabičky denne? Choďte všetci na Facebook!(Prepáč mamka, ľúbim ťa:)
Deň 25
Behám…. ľudia na zastávke, s cigaretou. Ako si to ku**a môžu len tak pofajčievať na ulici! Asi mu dám facku za behu a jeho ženskú tľapnem po riti. Nech im vypadne ten dym z hlavy na chvíľu!
Večer idem na výborný rum a na rande. Super holka, veľmi zaujímavá. Pekná postava a prenikavá myseľ. Dávno ma nikto tak nezaujal. Jo a ešte sa zdá, že má aj celkom rovný charakter, takých je dnes ako šafránu. Akýsi slabučký hlas kdesi v útrobí mojej pokrútenej hlavy si vymyslí stratégiu, ako jej dám ultimatum: "Tak počúvaj ma moja pekná. Buď sa so mnou dnes vyspíš, alebo si idem okamžite zapáliť, lebo …!
Ráno sa budím s miernou bolesťou hlavy, štandardne sám, vedľa kocúra. Ale nefajčil som. Win-win-win, vravím si.
___________
Neviem či toto dám. Facebook mi už nikdy nebude chýbať, možno sa na neho vrátim z profecionálných dôvodov. Ale oceňujem moje vnímanie seba, svojich myšlienok, svojho pokoja a schopnosti sa dlhodobo sústrediť na komplikované problémy. Na nezaplatenie.
Cigarety? ….to by bola výhra…. uvidíme
