Výsledok volieb do Európskeho parlamentu zamával sebavedomím Richarda Sulíka. Politický odpočinok v Bruseli sa nekoná a pre Predsedu SAS Branislava Gröhlinga je to zrejme tiež frustrujúca správa. Strana SAS začína pôsobiť ako "dom vykradnutý vlastným majiteľom" - nový líder nie je etablovaný, nie je tak charizmatický ako predošlý a ten predošlý je už ošúchaný ako omietka na Liberálnom dome.
Demokrati, naopak ukázali výrazný nárast v preferenciách. Napriek tomu je to stále oscilovanie pod hranicou zvoliteľnosti. Obávam sa, že obidve strany sa do najbližších volieb nemusia pozviechať tak, aby boli stabilne a vysoko nad 5%. A to je výrazné riziko pre budúcnosť krajiny. Zároveň, aj keby dosiahli obe tesne nad päť percent, čo je to za výtlak? Čo je to za politickú silu keď ledva dostanete stranu do parlamentu? Z tejto pozície sa naozaj nedajú robiť radikálne zmeny, ktoré táto krajina potrebuje. Ak chcete byť vplyvným hráčom a voličom skutočne niečo doručiť, potrebujete mať dostatočnú vyjednávaciu silu v povolebnom usporiadaní. Päť percent je málo na ekonomické reformy, reformu súdnictva aj reformu prokuratúry. A vieme, že v roku 2027 tu bude čo upratovať!
Prečo je dobrý nápad aby sa tieto dve strany spojili?
Progresívne Slovensko nie je ani zďaleka nové SDK, ako naivne píše DenníkN. Kto vie čítať prieskumy tomuto veľmi dobre rozumie. Navyše, PS potrebuje silného partnera ktorý sa zaručene do parlamentu dostane a nebude sa volať Igor.
PS volí určite mnoho ľudí ktorí už zažili prepad svojho hlasu. Pri silnej alternatíve by sa váhli mohli teoreticky pretočiť aj v prospech bloku "Slobodní Demokrati."
Pri oscilácii okolo piatich percent a kritickej situácii ohrozenia demokracie budú voliči so svojím hlasom narábať veľmi opatrne. Demokratom možno v týchto európskych voľbách ľahkovážnejšie hodili hlas aj takí, ktorí majú úzkostné stavy z Ficovsko-Orbánovskej autokracie. Pri voľbe do NRSR však ide o veľmi veľa viac. Ak budú obe strany okolo 5ky, Progresívne Slovensko spustí masívnu kampaň "aby neprepadli hlasy" (DenníkN bude v tomto s radosťou nápomocný). Napriek tomu taká kampaň nepresvedčí všetkých do jedného. Výsledok môže byť znova silné a osamotené PSko a SASKA aj Demokrati po štyri celá deväť percent.
V prípade schopnosti spojiť tieto dva tábory klasického liberalizmu a ekonomického pragmatizmu, s umierneným konzervativizmom to bude veľký signál pre demokratických voličov, že dokázali spolupracovať už pred voľbami = dokážu to aj po voľbách.
Spojenie dvoch veľkých hráčov môže dokončiť omieľaný veľký projekt spájania v stredopravom spektre, po ktorom túžila aj Lucia Ď. Nicholson a pritiahnuť aj planktón typu nášho Jablka, ODS a Modrích. To by bola skutočná SDKÚ so synergickým efektom dôvery pred voličmi - isté preferencie, silný tým, skúsení ľudia schopní prevziať riadenie štátu od zajtra!
Programové dôvody na spájanie:
Či chceme alebo nechceme, každý kto podnikáme, máme živnosť, alebo aspoň rozumieme ekonomike, musíme inklinovať ku voľbe SAS. Neexistuje tu žiadna iná strana ktorá by mala za cieľ zoštíhľovanie tohto prebujneného štátu, odstraňovanie bariér na podnikanie, znižovania odvodov alebo aspoň ambíciu ich riešiť. Proste SASKA je a bude vždy blízkou voľbou pre podnikateľov. Posledné roky je to však aj napriek Richardovi Sulíkovi, nie vďaka nemu. Ich ekonomický program táto krajina potrebuje. Rovnako to platí o ekonomickom pragmatizme pri európskej politike, najmä Sulíkovej asertivite voči Green Dealu.
Mária Kolíková je zase nositeľkou reformy súdnictva. Určite by sa nezastavila len pri nej ak by mohla a verím že by veľmi rada začala aj demontáž sovietskeho typu generálnej prokuratúry.
Naopak, v oblasti zahraničnej politiky pôsobí Richard Sulík ako zmätený slon v porceláne a tu nastupuje úloha Demokratov.
Jaroslav Naď je v oblasti bezpečnosti pojem na svetovej úrovni. Vďaka jeho pôsobeniu ako ministra obrany aj spolupráci s Ivanom Korčokom sme na chvíľu zažiarili ako malá hviezda obrany demokracie, aliancie a podpory Ukrajiny.
Štefan Hamran zase je úplný úkaz na slovenskej scéne. Ukázal sa ako špičkový manažér policajného zboru, ktorý dokázal malý zázrak v boji proti korupcii.
Obidve strany sa hlásia aj k potrebe decentralizácie Slovenska, teda presunutia kompetencií a financií na samosprávy a vyššie územné celky. Toto je pre mňa osobne kľúčový dôvod, pre ktorý som do strany Jablko vstupoval a podľa mňa otázka nie je či to potrebujeme, ale kedy sa k tomu odhodláme. Strana Hlas ktorá sa tvári ako momentálny nositeľ reformy verejnej správy manifestuje po voľbách totálne odlišné priority a s decentralizáciou to už nemá absolútne nič!
V čom je ale problém?
Začnime Richardom Sulíkom
Richard Sulík niekedy pôsobí emočne a mentálne ako 17 ročný chlapec na autistickom spektre. Je to bežný prejav vysokej inteligencie ale aj absentujúcej empatie. Ťažko jednať s takými ľuďmi! Môže Branislavovi Gröhlinovi zamedziť otvoreniu strany novým ľuďom, novým prístupom v ekonomickej teórii, záujmom o regióny ale aj potenciálnej predvolebnej spolupráce akú tu popisujem.
Jaroslav Naď ale tiež neprejavuje vysokú náklonnosť voči Richardovi a v poslednej spoločnej debate to bolo z jeho strany výrazne hašterivé. Vzájomné vzťahy sú teda zrejme stále napäté. Demokrati nesú aj ďalší problémik a to sú financie. To sa však dá vyriešiť spoluprácou formou koalície a férovým prerozdelením finančných prostriedkov po voľbách. Malé strany typu ODS, Modrí a Jablko, ak by chceli, mohli by sa pridať na ich kandidátkach podobne ako to dlhodobo robí OKS.
Strana Demokrati nesie aj nálepku spolupráce s Matovičom a Hegerovej padnutej vlády, ktoré ju ťažia. SASka naopak nesie nálepku povaľača troch demokratických vlád.
Toto spojenie by preto dokázalo zažehnať obidva negatívne étosy a dať definitívnu bodku za smutnou históriou protikorupčnej vlády.
Spojenie vyžaduje obrovskú odvahu aj manažérsku zručnosť. Nie som si istý či ich obe strany v sebe majú. Ale rozhodne by to mali chcieť skúsiť, ak majú ambíciu túto krajinu jedného dňa viesť a reformovať a nie len ledva ledva preliezať do parlamentu.
Ak toto odokážu, majú zaručený úspech. Slovensko získa veľkú nádej do budúcna na silnú demokratickú koalíciu.
PS. Pozerám na účesy troch lídrov a vlastne by si mohli rozumieť?
PS2. Čo by na to povedal Korčok?
