Ak ste homo-politicus, žijúca/žijúci na severe územia bývalého Rakúsko-Uhorska tak ako ja, a sledujete ten náš dnešný politický marazmus, dôrazne vám oporúčam prečítať si knihu od Rada Baťa - Hrobári Slovenskej politiky.
Môžeme si o Radovi Baťovi myslieť čo chceme. Môžeme ho slniečkarsky obiňovať zo zrady demokratov, či prozápadných hodnôt. Môžeme ho súdiť za vynášanie dôverných informácií (Kedy sa toto stalo neslušným na Slovensku? Poprosím dátum aj čas.). Môžeme sa hnevať za urážanie našej milovanej pani profesorky, chvíľu premiérky. A hlavne, môžeme ho odsudzovať za chuť spojiť sa s pochybným Hlasom na čele s pekným Mr. Cute. Ale nemôžme mu uprieť mimoriadne skúsenosti z pozadia politického diania na stredo-pravom spektre.
Rado Baťo vie čo hovorí. Videl to, bol pritom a napísal o pozadí mocenského diania tú najlepšiu knihu akú som zatiaľ čítal. Páni profesori politológie, zahoďte učebnice a vedecké články a poďme na to.
Ústredná téma knihy
Ak by sme si z knihy mali zapamätať jednu ústrednú myšlienku, tak je to že dobre motivovaní nováčikovia v politike, ktorí prišli buď z businessu, alebo aktivizmu, odmietajú akceptovať vykonávanie politického remesla. Sú to ľudia, ktorí chceli pomôcť. Vstúpili do politiky ale odmietali pracovať politicky (Radičová, Kiska, Truban & Biháriová), odmietali štandartné postupy, straníckosť, politické vzťahy a nuansy.
Zastavme sa pri scénke z knihy, kedy Irena Biháriová obvinila z prepadu preferencií vedenie PS. Za príčinu si určila stratu progresívnych hodnôt a ich nedostatočnú manifestáciu (LGBT, antifa a pod.) Tuším, že z toho vinila aj spájanie so stranou SPOLU a a ich hodnotové prekrytie sa, ktoré viedlo ku zmierneniu jazyka. Dovoľte mi Radov citát z knihy "Pre mňa osobne sa Bihariovej atakom vyčerpal limit tolerancie progresivizmu na slovenský spôsob. Mal som plné zuby pozérov, ktorí neúctu k (politickému) remeslu navývali novou politikou, obsah nahrádzali samoľúbou formou a politickú prácu infantilným aktivizmom. ... žiaden marketing na svete nedokázal nahradiť politickú prácu."
Prečo Andrej Kiska pochoval túto krajinu?
Andrej Kiska je u mňa jedna z najpozitívnejšie vnímaných osobností slovenskej politiky, ale aj businessu.
Na ustanovujúcom sneme Za ľudí som bol. Nadchli ma ľudia ako Tomáš Valášek, absolútne špičkový inteligentný, rovný a čistý človek. V ideálnom svete by Tomáš Valášek mal byť jedného dňa premiérom. Taktiež Vlaďka Marcinková a Vlado Ledecký a mnohí ďalší. Ale napriek tomu mi niečo na tej strane nesedelo a ani som do nej nevstúpil. Potvrdilo to povolebné menovanie Mrs Mgr Art whatever za Pani Vedúcu. Môj povrchný intuitívny pocit o správnosti konania mi však vysvetlil až Rado Baťo.
Pán Kiska zvládol prefektne odstavenie rozbehnutého Fica od poslednej inštancie jeho nestíhateľnosti - úradu prezidenta. Zvládol aj prezidentskú rolu v období po vražde Jána a Martiny a za to (nielen) mu bude patriť večná vďaka. Nevedel ale zrejme povedať nie nátlaku ľudí, ktorí od neho navyše požadovali resuscitáciu demokracie a ukončenie mafiánskeho štátu po roku 2018. Andrej je tak dobrý člvoek, milujúci svoju rodinu, že príliš dlho váhal sa od nej vzdialiť a projekt rozbehnúť. Až bolo nakoniec pozde. Pôvodné osobnosti Ondrej Lunter, Ivan Korčok, Ivan Mikloš z projektu odskočili po zdĺhavom naťahovaní a váhaní, jeho preferencie stratili momentum. Tak vznikla strana zaľudí po funuse a okamžite orezala preferencie najmä PS-SPOLU. V spoločnosti bola meraná vysoká objednávka po predvolebnom spojení týchto troch subjektov. Andrej Kiska príliš dlho túto možnosť na verejnosti živil. Dokonca spájanie prodemokratických síl sám nazval Blok Zmeny. Aké príznačné samozničujúce proroctvo to však bolo. Dobrými úmyslami blokol zmenu v tejto krajine!
Miro Beblavý aj s Ivanom Štefunkom, neskôr s Mišom Trubanom vytrvalo a bezútešne za ním doliezali, aby sa spojili a kandidovali spolu. Ak by Andrej túto dohodu prijal, bol by lídrom koalície PS-Spolu-Zaľudí a veľmi pravdepodobne do Februára 2024 premiérom
Dovoľte mi nechať Vám doznieť túto myšlienku so všetkými dôsledkami...
PS: Spolu Za ľudí?
Áno, Za ľudí prakticky vytesnilo PSko z parlamentu, je dosť možné že aj KDH. Mali pripravenú pôdu, očakávanie verejnosti a veľmi pravdepodobne by aj prevzali líderstvo v prieskumoch pred Smerom celé mesiace pred voľbami. Môžeme len hypotetizovať, ako by sa veci vyvinuli v skutočnosti, ale faktom je, že protificovské momentum tu bolo a zničilo ho sklamanie po nespájaní subjektov. Ten, kto nakoniec dokázal verejný dopyt adresovať ostal z tých výsledných 25% rovnako šokovaný ako aj všetky tie jeho tabáky a pročká.
Dnes spolupracujem na vytvorení projektu Strany Jablko. A veľmi citlivo vnímam situáciu. Momentum verejnej požiadavky na spájanie sa pomaly vytráca. Jediný výsledok o spájaní bol zatiaľ Fuckup s chlapom ktorému ostali z deväťdesiatych rokov len fúzky a 0.2% popularita (Miki, ale vážne. díky za všetko!) Ďalší úspech zaznamenáva SNS na čele s odvrátenou stranou Xanaxu...
Čo dnes robiť? Spojiť sa a stratiť vnútornú integritu, čistotu? Potenciálne demotivovať ten úprimný úžasný tým? Alebo sa nespojiť, veriť svojim hodnotám a dúfať, že musí raz zvíťaziť Pravda a Láska?
Nemám ani dnes všetky odpovede. Ale Rado Baťo pohol aj mojimi myšlienkami. Nech to dopadne pre nás aj pre neho akokoľvek, verím že to myslel pre Slovensko tiež vždy v dobrom.
