V predošlom článku som uvoľnil dosť hejtu na adresu korporátu a našiel si nových kamarátov na diskusie. Moja prvoplánovosť vždy vyznie presne tak, ako nechcem, tak mi dovoľte malú opravu. Niežeby som neznášal firmy, ktoré narástli do korporácií. Bohužiaľ, úspešný startup je tiež korporáciou. Ja z duše neznášam len prostredie, ktoré je umelé a vytvára nejakú uniformnú a poslušnú masu. To isté už pozorujem pri startupovej scéne, všetci vysmiaty, cool, dobre oblečení. K tejto téme opäť poučný blog. Určite Slovenskej ekonomike také IBMká zásadne pomohli. Vytvorili podhubie pre novú strednú vrstvu, ale ľudia by to nemali brať ako definitívum. Tak ako sa raz zbalili z USA, zbalia sa spoločne aj s automobilkami a pôjdu ďalej, ak bude nevyhnutné optimalizovať náklady pre prežitie. Preto je potrebné, aby vznikali malé a stredné firmy, rodinné firmy, ktoré prežijú aj krízy a aby sa tu robil výskum a vývoj. Aby sme mali úspešné unicorny, ktoré podporia Denníky N, alebo hocičo iné, čo môže byť spoločnosti prospešné, čo by inak chlapci z Moskvy neradi videli vo svojom rybníku, ponad ktorý vanie z východu ten chladný smrad. Hotová téma pre ďalšie blogy.
Mnohému som sa v korporáte naučil a vďačím za veľa znalostí. Ale aj tak si myslím, že je to prostredie dlhodobo nezlučiteľné s mojím životom. Vynechám ďalšie zbytočné príhody, ako "školenie, ako správne sedieť na stoličke" za dva milióny dolárov (preháňam) a presuniem sa v príbehu ďalej, čo sa dialo po nástupe do TopMonks.
Tak. Som tu. Potriasam si mnohými rukami, kopec úsmevov, vtipov. Samí chytrí ľudia. Prvý wow efekt za mnou, prvé kávičky, fotbálek. Ako živnostník dostávam dočasný laptop, kým mi príde môj vlastný. Takže si prvý deň inštalujem a čítam firemný handbook = sadu mrzkých vtípkov a ponaučení, ako v tomto prostredí prežiť a byť niečomu užitočný. Vytváram si maily a nastavujem podpis. Počkať. Čo to tu vlastne idem robit? Ahá, starať sa o korporátneho klienta (...) Hmm, takže niečo ako account-manager? Nie nie, tak by som nechcel znieť. Vymýšlam si vlastný tajtl. Net-worker. To je ono. Robotník na internetoch. Veď aj tak furt vypisujem, šnorchlujem - googlim, čítam a skajpujem. Prvý deň fasa, nadšene vstávam do práce aj ďalšie dni. Zvláštny pocit však pretrváva. Keď mi HRistka Naty (HR = Happy makeR) vravela, ako si zo mňa nikto nebude robiť ťažkú hlavu kedy a ako pracujem a že si veci proste musím zariadiť, ešte stále zo mňa neopadla železná opona predošlej práce. Nastáva menšia panika. Nikto sa mi nevenuje, nikto ma neprevedie oddeleniami, lebo žiadne nie sú, nikto ma nezaúča, nepoučuje, nevysvetľuje. Proste na čo sa neopýtam, to neviem. Naty mi len poradí, kto tu čo robí a za kým mám ísť keď je nejaký problém. Pocit totálneho chaosu. Moja inteligentná prostorekosť bonmotuje "Boha, ta toto jak môže fungovať! Však tu si každý robí čo chce, nikto sa o nič nestará." Ak si chceš niekto kúpiť, vo firemnom 1passworde nájdeš šéfovu kreditku. Kúp si to a neotravuj.
Značná časť firemného života sa odohráva na Slacku. Máme asi sto miestností ktoré sú verejné a môžeš si ísť do nich robiť čo chceš. Najaktívnejšie sú tímové chaty, potom #vtipy, #general, #random #co-se-deje-v-trave. To je prosím pekne oficiálny channel pre firemné statusy. Jediný, ako-tak povinný meeting, ktorý si ale môžeš pozrieť aj zo záznamu. Vždy v utorok o pol 11 sa všetci stretneme na hangoute, ak máš čo povedať, tak hovoríš. Väčšinou ale Fil - Papa Monk, do nás hustí svoju víziu decentralizovanej firmy a autonómných tímov, ako budeme všetci fungovať zodpovedne a slobodne, ako on nechce riešiť každú P.vinu (citujem), ako si tím má sám hirovať, organizovať sa, alebo časom aj riešiť financie a mať vlastný budget. Fair Enough, firma vo firme. Presne pre mňa. Jediný fyzický míting sú štvrtkové snídaně. Vždy ich organizuje nejaká iná dvojica a to je deň, kedy je najviac ľudí v kancli. Vtedy môžeš vyriešit kopec vecí, zorganizovať všakovaké míťingy od výmyslu sveta. Mnoho ľudí spoznávám až po pár mesiacoch, kedy sa objavia na raňajkách.
Zoznamujem sa s tímom pracujúcim pre Veľkého Zákazníka. Veľký Zákazník je korporát a máme bordel vo výkazoch a faktúrach, takže potrebujeme upratať. Veľkému Zákazníkovi rozumiem a tak sa mi celkom rýchlo podarí vyriešiť Veľký Problém. Ani vlastne neviem ako. Zožnem prvé úspechy vo firme, možno nezaslúžene, ale tak veľmi sa z toho teším, že neprotestujem. Prvý týždeň stále nechápem, ako táto firma môže fungovať, veď to je totálny chaos! Ale čuduj sa svete, ide to. Dlho som nad tým premýšlal a jediné vysvetlenie ktoré mám, že tam proste sú tí správni ľudia. Ako vraví kolegyňa, TopMonks je proste cházka ľudí, ktorí už nie sú zamestnateľní nikde inde. Fééér Inaf!
Filova vízia bola prepnúť firmu zo zákazkového vývoja, resp.. bodyshoppingu, ktorý nemá budúcnosť, na tvorenie vlastných firiem a startupov, v ktorých nám aspoň ostane podiel. Na rozdiel od Veľkých Zákazníkov, ktorí po prvej menšej krízičke vo svete vyhodia všetkých kontraktorov a tebe ostane dvadsať programátorov bez práce. Ako programátori chceme teda rozbiehať technické časti startupov výmenou za podiel v nich a postupne presunúť väčšiu časť ľudí na tieto neziskové projekty formou našej investície. Na to treba samozrejme prachy, ale o tom nižšie. Meníme webstránku. Poviem, že by som to rád robil, tak to robím. Ani neviem ako, ale zas sa to vyrieši a s prispením celého tímu a máme nový firemný brand: Developers for your startup. Hovorím Filovi, že počuj, keď my tu stále v pivnici patláme nejaké startupy a potom chodíme za investormi, že či nemáš nejaké drobné pre začínajúceho podnikateľa, ktorému ušiel vlak a že to fakt nebude na víno ale že chceš makať, len si na ulici a podobne... tak založme radšej vlastný fond. A Fil mi na to: "Jó jó, to je dobrý, tak hele, makej na tom." No Boha, moja prostorekosť je späť. Po nejakom čase sa situácia vykryštalizuje. Je evidentné že do firmy nenastúpil Andrej Kiska, ale Jano Lopušek, takže asi Venture Capital Company na zelenej lúke s Google search barom a prstom v nose asi nezaložím. OK, tak raisnime peniaze do TopMonks, prijmeme investora a budeme investovať vlastné prachy do projektov. No a to zas bol príbeh.
Bol som na nejakom menšom startup evente, kde predstavovali úspešný projekt, ktorého zakladateľ práve raisol XY peniazov a obsadil stránky hlavných startuphypových médií. Chalan vraví, že ďakujem tomuto pánovi, že nás podporil. Tak som po prednáške prišiel za pánom a zas tá moja prostorekosť: "Dobrý deň, ja som XY... mohli by sme dať niekedy kávu?" - Promiňte, a vy jste kdo...? .... Dal mi vizitku. Napísal som mejlíka. Odpísal, že nechápe, prečo by si mal dopisovať s nejakým sekretárom, alebo networkerom, že by bol radšej, kebyže ho osloví founder TopMonks, pretože chce jednať na úrovni Founder 2 Founder. Moje egíčko zakúsilo nebíčko. Napriek tomu to vyzerá, že zainvestuje. Sme vo fáze pokročilého jednania a je možné že som pritiahol do firmy investora. Netuším ako. Ide to fakt samo. Neskôr sa mi tento pán za ten výraz ospravedlnil, že on takýmto spôsobom filtruje slabé povahy, pretože biznis nie je pre slabých. Fééér Inoaf, maejt!
No a tak sa vo firme venujem startupovej sekcii. Našiel som si svoje miesto a narozdiel od predošlých zamestnaní neprestávam byť nadšený. Každú chvíľu robím niečo iné. Organizujeme konferenciu na tému budúcnosť práce. Robíme firemné kaféčka. Analyzujeme projekty, posudzujeme výhodnosť investície, zamestnávame ľudí a jednáme s klientami, pripravujeme investičné zmluvy, prevody intelektuálneho vlastníctva a firemných podielov, robíme predaj, marketing, growth hacking, čokoľvek, čo naše startuy potrebujú. Plánujeme financie a rozpočty. Keď treba, tak aj rapujeme.
Vo firme existujú lídri, ale len dočasní. Ak máš "drajv" a motiváciu a vieš čo chceš, rýchlo sa za teba postaví tím ľudí, ktorí dokážu v extrémne rýchlom čase vytvoriť skvelé veci. Firma pripomína živú štruktúru, ľudia sa prelievajú z projektu na projekt, niekomu vypadne zákazka, tak sa stará o firemné aplikácie, niekto si popri komerčnej zákazke naprogramuje vlastný hack, tak vznikne nový startup. Niekto si chce oddýchnuť od korporátu, tak sa mesiac vzdeláva... Nie je ľahké vyhovieť každému, ale nikde inde predtým som nezažil ten pocit, že na tvojom hlase záleží, pretože ty sám si firma. Skutočne fascinujúca nemonotónna práca pre neschopáka ako som ja. Nič neviem a som si toho vedomý. A mám podporu sa čomukoľvek naučiť, čo dáva zmysel mne a ideálne je aj prínosom pre všetkých. File, díky moc za túto šancu. Viac o firemnej kultúre môže povedať on, ak mi to admíni nezakážu za priveľa reklamy v jednom článku:
Aby som nepísal len aké je to fasa a ideálne, tak napíšem, že nie je. Sme v nejakej tranzícii a uvažujeme, ako firmu plne decentralizovať. Máme okolo seba kopec inšpirácie. Ale aj Pavol Lupták z Nethemby priznáva, že zatiaľ neprišiel na spôsob, ako motivačne ohodnotiť človeka, čo robí marketing, alebo účtovníctvo. Tomáš Baťa zaviedol decentralizovanú štruktúru v dvadsiatom šiestom (!). Nechávam sa uniesť myšlienkami, ako by firma Baťa vyzerala dnes, nebyť súdruhov, čo z horného poschodia Carltonu odmietali priznať existenciu vyššej triedy. Vraciam sa späť. Nemáme Baťu, ani geniálneho Dominka Čiperku, ale máme nové technológie, ktoré sa snažím využívať. Niektoré sme smai vytvorili. Baťa mal prísne centralizované oddelenia predaja a plánovanú výrobu. Výrobné dielne však plne decentralizoval. Fakt nadčasový nápad! Mnohé veci u nás nefungujú, ako by mali, ale keďže to nemáme kam "eskalovať", riešime to sami. Proste si zmývame špinu z pliec a hovoríme otvorene čo nás teší... Tak napríklad nedávna vtipná situácia:
Eliška, ten Pavel, ktorý k nám nastupuje 1.9., ide na aký projekt?
- priznám sa, sama to práve zisťujem.
Haha. Decentralizovaná firma.... Opýtajme sa jeho!
-asi jo....už som mu napísala
No. Tak asi tak. Eliška je nová, takže za to nemôže. Ale občas sa nám stratí komunikácia. Občas pracujeme na startupe polroka bez akejkoľvek zmluvy, len na dobré slovo a potom nám trkne, že by sme ten podiel mohli zapísať. Sme proste rýchlejší ako byrokracia. Takisto ešte úplne nevieme, ako budeme dávať rozpočty na starosti ľuďom. Obmedzuje nás legislatíva. Napríklad hlavné pracovné pomery neprerobíš na flexibilné odmeny. Tobôž nie na dobrovoľné. Úskalie nás čaká s rozdelením na ziskové a neziskové projekty. Preo by chcel niekto pracovať na startupe, ktorý je stratový a bohvie kedy začne zarábať? Ale aj s tým by mala prísť zodpovednosť, nie len sloboda siahnuť si na 20.000 eur z firmy a rozdrbať na projekte, ktorý patrí medzi 90% dnešných startupov. Už samotný výber projektu a práca naňom predpokladá, že veríš jeho úspechu a robíš pre neho maximum. Každopádne je to výzva a to je práve to, čo ma motivuje ďalej rásť a potýkať sa s problémami, často krát tuho a zúfalo uvažovať nad komplexnými problémami.
