Lenže svet sa lepším stal. Absolútne, fenomenálne lepším ako kedykoľvek predtým. Nikdy v histórii sa viac obyvateľov tejto planéty nemalo lepšie, ako za posledných 50 rokov. Investície do prevencie proti prírodným katastrofám a včasnej signalizácie za posledné desaťročia prinášajú svoje výsledky.
Aj napriek pretrvávajúcim pohromám, najmä v najchudobnejších krajinách, štatistiky úmrtia vyzerajú nasledovne:
Pozrite si napríklad webstránku bangladéšskeho systému varovania pred záplavami: http://www.ffwc.gov.bd/ Vyzerá fakt cool. Zdá sa teda, že je to len mediálna hystéria vyvolávajúca viac pozornosti divákov katastrofickými správami za účelom predaja väčšieho množstva reklamy. Hans Rosling tento predsudok nazýva Inštinkt strachu. Všimol si ho už pred desaťročimi a odvtedy systematicky skúmal náš deformujúci sa pohľad na svet.
Kto je Hans Rosling?
Hans je môj obľúbený datasexuál. Nevšedný intelektuál mnohých talentov, ktorý svoje energické prednášky zakončoval hltaním šablí. (!!!)
Je švédskeho pôvodu, žil a pôsobil ako lekár v Afrických krajinách a neskôr sa venoval výučbe globálnej politiky na švédskych univerzitách. Počas prednášok neustále narážal na množstvo faktografických predsudkov, ktoré má bohatý svet voči takzvanému chudobnému: Naše znalosti sú staré 60 - 70 rokov a stále máme v mysli predstavu o svete z tejto doby. Delíme sa na "nás" a "ich", bohatý sever vs. chudobný juh, vyspelé a nerozvinuté štáty, zdravo a dlho žijúce malé rodiny versus chudobné choré veľké rodiny.
Hans sa rozhodol zasvätiť svoj život boju s týmito predsudkami a neskôr ho časopis Time zaradil medzi 100 najplyvnejších mysliteľov sveta. Založil globálny inštitút Gapminder a vyvinul online nástroj Trendalyzer na prezentáciu aktuálnych dát a ich vývoja v čase. Dáta sú to, čím je jeho tvorba, prednášky a knihy pretkané. Práve zobrazenie dát v čase reflektuje naše predsudky a aktualizuje svetonázor.
The West is the best
Svet sa za posledných 50 rokov extrémne zmenil a naše poznanie nereflektuje jeho vývoj.
Pozrime si krátke video z jeho online dátového nástroja. Vertikálna os zobrazuje údaje počtu úmrtí detí do 5 rokov na 1000 obyvateľov. Horizontálna zobrazuje hodnotu HDP na obyveteľa v dolároch. Farebné bubliny sú jednotlivé štáty, kde veľkosť kruhu zmanená počet obyvateľov. V roku 1800 bola úmrtnosť detí obrovská a aj bohaté krajiny ako Veľká Británia meboli výnimkou.
RÝCHLY TEST
Koľko percent detí v nízkopríjmových štátoch dnes dokončí základnú školu?(20-40-60)
V ktorej skupine štátov žije väčšina svetovej populácie? (nízkopríjmové, stredopríjmové, vysokopríjmové)
Za posledných 20 rokov sa podiel ľudí žijúcich v extrémnej chudobe... (zdvojnásobil, nezmenil, zmenšil na polovicu)
Dnes je na svete 2 miliardy detí. Koľko ich bude v roku 2100? (4m, 3m, 2m)
Ako sa zmenil počet úmrtí následkom prírodných katastrof za posledných 100 rokov? (zdvojnásobil, nezmenil, zmenšil na polovicu)
---
ODPOVEDE
1C, 2B, 3C, 4C, 5C
Drvivá väčšina všetkých testov dopadne horšie ako náhodne vybraté odpovede (alebo jeden z troch náhodne vybraných banánov od šimpanzov v ZOO). Teda pod 33 percent. Áno, väčšina ľudí na planéte dnes žije zo stredného príjmu, väčšina detí dnes skončí základnú školu a sú očkované a o 20 rokov bude počet detí na planéte rovnaký, ako je dnes, populačná explózia sa teda zastaví.
Život na planéte versus naše predsudky
Nie je to ešte dobré. Je to stále zlé, ale zlepšuje sa to. -H.R.-
1. Počet obyvateľov je neudržateľný
Na základe krivky nárastu obyvateľstva predpokladáme, že počet ľudí na planéte bude naďalej rásť exponenciálne. Pravdou však je, že podľa najpoctivejších odhadov expertov OSN bude počet ľudí na planéte kulminovať na 10-11 miliardách. Preto je potrebné plánovať všetky zdroje, ekonomiku a ekológiu na tento počet obyvateľov.
Na začiatku storočia bol priemerný počet detí na rodinu 5. Dnes sú to dve. Priemerná úmrtnosť dieťaťa do 5 rokov zároveň klesla. Platí jednoduchý vzorec. Ak mi prežijú obidve deti, nepotrebujem ich mať 5 na prácu na poliach. Za výdatnej zahraničnej pomoci, ale najmä domácim investíciám do vzdelania a zdravotnej starostlivosti ľudia prirodzene dospeli do samoregulačnej antikoncepcie. Investovať do medzinárodnej pomoci sa preto oplatí, nakoľko tá zabezpečuje chladené tepny (transportné cesty pre chladené vakcíny, lieky a pod.), ale aj zabezpečuje vzdelávanie v miestach, kde štáty zlyhávajú. Toto je neuveriteľný výsledok globálneho systému, najmä štruktúr OSN.
2. Zem sa delí na bohatý sever a chudobný juh
Extrémna chudoba je považovaná za príjmy pod 1 $ na deň. To zamená, že celý deň trávite len získavaním jedla, prípadne dreva na oheň a hlavne pitnej vody. Jedna miliarda ľudí stále žije týmto spôsobom.
Ďalšie tri miliardy už však majú 2 - 8 USD na deň, to znamená, že si môžu našetriť na bicykel a plastové nádoby, aby si vodu doniesli z ďaleka. Majú elektrinu. Títo ľudia kúpia svojím deťom sandále a môžu ich poslať do školy namiesto zbierania dreva na oheň, jedia výživnejšie a pestrejšie jedlá. Ďalšia generácia už dokáže celú rodinu posunúť o level vyššie. Približne 3 miliardy ľudí žije v tejto kategórii.
Na treťom leveli sa už žije o poznanie ináč. 8 - 32 dolárov na deň zabezpečí, aby ste si mohli kúpiť skúter, máte privedenú vodu, kúrenie a elektrinu, máte práčku a viac času na prácu za viac peňazí. Chladnička vám uchováva jedlo na celý týždeň. Dokážete si spraviť voľný večer, alebo ísť cez víkend s deťmi na pláž.
Ľudia zo štvrtej úrovne čítajú túto knihu, respektíve tento blog. Je nás jedna miliarda. Máme viac ako 32 dolárov na deň a obávame sa o svet, ktorý speje stále a stále k lepšiemu. "Nie je to ešte dobré. Je to stále zlé, ale zlepšuje sa to", hovorí Hans Rosling ("Not good, getting better)".
Naješ sa zo štatistiky?
Nie vždy. Ale väčšina ľudí určite áno.
Bangladéš v roku 1972 získal nezávislosť. Priemerný počet detí v rodine bol vtedy 7 a priemerná dĺžka života 52. Odvtedy sa krajina posunula štatisticky na level 2. Počet detí sa znížil na 2 a môžu očakávať dožitia sa 73 rokov. V Egypte bola úmrtnosť detí do 5 rokov 30% v roku 1960, po zavedení množstva opatrení - stavbe priehrady a zavedení elektriny, dostupnej pitnej vody a vzdelávania, sa stal zázrak len za jednu generáciu a počet úmrtí je dnes 2,3%, čo je nižšie ako bolo vo Francúzsku alebo Anglicku v roku 1960.
Svet je plný podobných príbehov. Nie je mi dodnes jasné, či Hans poukazuje viac na našu ignoráciu, alebo neschopnosť sa jej brániť. Ľudské mozgy prirodzene reagujú promptnejšie na nebezpečenstvo a to platí na celej planéte rovnako bezohľadu na rasu, či status. Platí ten istý vzorec, ako pri politickej manipulácii a propagande. V stave lásky a mieru nevytiahnem päty z domu, pretože som spokojný. Pre strach a nenávisť však beriem do ruky fakľu a nasadzujem si masku, uniformu nenávisti. Je jednoduchšie manipulovať voličov strachom, vyvolať reakciu, pohnúť niekoho prdel zo sedačky. Ten istý princíp sa použív v médiách. Najprv krimi noviny, na záver zábery zo ZOO. Sociálne siete tento inštintívny princíp zmiešali s dopamínovou závislosťou na pozornosti a patričnosti ku kmeňu - čím viac lajkov, tým väčšia šance prežiť a zreprodukovať sa v mojej tlupe. Ale ako dosiahnuť viac lajkov? Intelektuálnymi postami, alebo sexom a paranojou? Manipulácia strachom produkuje kvalitné falošné videá, noví reverendi hlásajúci urgenciu a mobilizáciu....
Možno nechtiac, možno vedome, je toto veľkou príčinou našej neznalosti svetových pomerov a obrovskému pokroku, ktorí dosiahli predošlé generácie.
9 z 10 detí sú dnes očkované, od roku 1979 je počet úmrtí na kiahne 0, legálne otroctvo prežilo zo 193 krajín len v troch. Úmrtia vojakov v boji na 100.000 obyvateľov sa znížili z 200 na 1 od roku 1942. Za posledných 20 rokov v USA alkohol zabil 1,4 milióna ľudí, zavraždených strelnou zbraňou bolo 1,5 milióna a terorizmus zapríčinil smrť 3172. Väčšine počas útokov na Pentagon a Svetové Obchodné Centrum v roku 2001. Napriek tomu sa dominantná časť obyvateľov 10 rokov po dvojičkách najviac bála smrti z teroristického útoku.
V roku 1800 svet obývala jedna miliarda ľudí, ale 85% z nich žilo pod hranicou chudoby. V roku 1970 žili 4 miliardy a dve z nich pod hranicou chudoby, teda 50%. V extrémnej chudobe dnes žije len 9% zo siedmych miliárd svetovej populácie. Väčšinou v zlyhávajúcich postkoloniálnych štátoch, vojnových oblastiach, alebo na okrajoch rozvíjajúcich sa ekonomík. Ak to povieme obrátene, z 250 miliónov ľudí v roku 1800 sa nad hranicu chudoby dostalo neuveriteľných vyše 6 miliárd, ktoré dnes žijú v stredných príjmoch.
Boj s vlastnými predsudkami
Hans vyzýva, ak máte možnosť cestovať, choďte sa pozrieť do krajín levelu 1 a 2 a vystúpte z komfortnej zóny. Navštívte rurálne rodiny, prespite u nich, jedzte s nimi. Vyhnite sa turistickým pascám a predraženému latéčku na rohu four season v Karnatake.
Ak nemáte možnosť cestovať, na stránke gapminder pripravili úžasnú kolekciu fotografií zo života rodín na všetkých úrovniach. Každá krajina má svojich bohatých a chudobných, preto v nástroji DOLLAR STREET nájdete všetky segmenty spoločnosti - chudoby v USA, bohatých v Jordánsku. Ako vyzerá ich vybavenie domácnosti - domy, strechy, spanie, kuchyňa, obývačka, zubná kefka, zdravotná starostlivosť...
Svetová pandémia, 5 hrozieb
Na záver knihy Hans uvádza, že napriek uvedomovaniu si ťažkosti života pre mnohých ľudí na svete, je predpoklad na ich zlepšenie najväčší v histórii. Naša generácia sa blíži k cieľu vytiahnuť z extrémnej chudoby posledných 800 miliónov ľudí a mal by to byť náš primárny cieľ. Nikdy sme neboli tak blízko k vysporiadaniu sa s extrémnou chudobou.
Napriek tomu uvádza Hans niekoľko hrozieb, ktorých sa sám obáva:
Pandémia (globálna pandemická chrípka)
Finančný kolaps
Tretia svetková vojna
Klimatická zmena
Extrémna chudoba
Šiestym v poradí by mohla byť potenciálna hrozba ktorú ešte nepoznáme, pretože sme jej nikdy v histórii nečelili.
---
Kniha Factfullness je plná opatrného optimizmu, ale aj mierne vizionárske dielo. Odporúčam si ju prečítať, prípadne si aspoň pozrieť Hansove energické prednášky.
Prajem pekné čítanie.
