Začiatkom roka ma kamarátka pozvala prednášať o startupoch do rodného mesta Revúca na Gymnázium Martina Kukučína. Malebné mestečko na úpätí hôr. Vyrastal som v ňom a okrajovo zachytil najkrajšie jeho obdobie - deväťdesiate roky plné slobody, lásky a života. Fabriky ešte zamestnávali dostatok ľudí. Mladí zakladali kapely a krúžky, alebo len tak spolu chlastali pri vatre. V meste to žilo. Mal som toľko kamarátov, že som nevedel, do ktorej krčmy mám ísť skôr, aby som ich všetkých stretol. Mesto hýrilo intelektom, stretnutiami, vášnivými debatami, záujmami. Poznal som tam množstvo neuveriteľných ľudí, charizmatiké osobnosti, intelektuálov, dobrodruhov. Hudobníkov, umelcov, rebelov, počítačových géniov, či len podivínov. Boli sme nová generácia. Otvoril sa nám svet a my sme otvorili srdcia.
Ten závan slobody sa ale rýchlo míňal. Celé sa to začalo sypať s novými privatizérmi, ľuďmi, ktorí dokázali asi toľko, čo Analýza v texte piesne od Slobodnej Európy. Typická postsocialistická elita. Bezohoľadu na inteligenciu, či pracovitosť, v správny čas na správnom mieste, v správnom otvore. Z komunistickej strany rýchlo do VPN, prípadne priamočiaro do útrob Muftiho HZDS (a dnes pozvoľna naďalej v Smere). Zbojnícke vŕšky sa rýchlo rozrástli, miestny potenciál sa ulial do pár vrecák. Zároveň ekonomická situácia v celej republike dávala zabrať. Zrazu boli všade drogy. Obľúbená disciplína bola pervitín. V istú chvíľu sa celá jedna generácia ocitla stratená. Niektorí kamaráti to neprežili a kto mohol, utiekol. Podnikateľom sa prestávalo dariť, kúpna sila bola zdevastovaná. Podnikalo sa so štátnymi dotáciami, EU fondami, cez projekty zamestnanosti vytvárajúce neštastníkov živnostníkov sa umelo znižovala štatistika nezamestnanosti. Úradníci v strachu o svoju prácu bývali krutí a znepríjemňovali ešte viac život podnikateľom. Trh s nehnuteľnosťami je dodnes merítkom ekonomickej úrovne. Nepostavila sa ani jedna nová bytovka, pretože predajné ceny sú hlboko pod nákladmi výstavby. Masa ľudí odchádzala za prácou do zahraničia, celý gemer opatruje dôchodcov v rakúsku a nemecku, alebo sezónne zbiera jablká v taliansku. Každý prežíva ako to le ide. Z mesta je dnes uťahaná stará kobyla. Zaspala dobu, zaspala svet. Priemerné IQ sa dlhodobo znižuje odlivom všetkého čo má ruky, nohy a kus rozumu. Všetka česť tým, ktorí sa tam rozhodli ostať z vlastnej vôle, pre vyššie ciele, alebo ich držia povinnosti, rodinné väzby, či chorí rodičia. Obdivujem aj idealistov, ktorí sa cielen do dorného mesta vrátili, pretože "kto iní, ak nie my."
Keď som maturoval, gymnázium malo 3 maturitné triedy, asi 120 žiakov. Okrem toho maturovala zároveň plná trieda na Prvom Slovenskom Literárnom Gymnáziu a 2 učňovky. Dostať sa na gympel nebolo samozrejmosťou, existovala normálna konkurencia. Dnes tomu tak nie je. Vo svete bez konkurencie upadá kvalita. Vezmú každého kto má ruky, nohy a ňákou tu tužku.
Počas mojej prednášky pre maturantov som to zažil v plnej sile. Naše roky na gympli boli síce rebelské, ale preto, že sa nám nedostávalo dostatočne kvalitného poznania a chceli sme viac. Čítali sme knihy a noviny potajmä v laviciach, vášnivo diskutovali o spoločenských témach. Normálni mladí ľudia s otvorenou hlavou. Na mojej prednáške som mal však pocit, že som sám. Určite si za to z veľkej časti môžem ja. Prednášal som prvýkrat pred publikom a bol som evidentne nervózny. V momente keď začali vchádzať ľudia do triedy, sa celá moja predstava o tom, akú úžasnú prednášku som si pripravil, rozpadla ako osobnosť Miloša Zemana pod vplyvom alkoholu. Túžil som do mladých vdýchnuť čo najviac trendov zo sveta startupov a investícií, budúcnosti práce a technológií. Mal som to premyslené parádne do detailov, konzistentne štrukturovaný obsah, dynamiku, pointu, vyvrcholenie. Začal som tým, čo je to vlastne startup, či poznajú startupy z Revúcej, pretože aj také sú a vôbec nie bezvýznamné. Podvedome som ich nalaďoval na to, že majú šancu uspieť aj oni, hoci sú z malého mesta, ako ktokoľvek iný vo svete. Chcel som pokračovat v tom, čo je to startup hype, prečo sú dnes startupy všade a každý ich má, alebo chce mať, ako s tým súvisí prebytok lacného kapitálu vo svete, splácanie štátnych dlhov infláciou, alebo slovenská špecialitka - potreba legalizovať podivné príjmy.
Ďalej, prečo sú startupy dôležité v nahradzovaní starých elít z čias komunizmu, prečo sú noví podnikatelia "čistí", nezávislí a aké blahodárne účinky môže mať jeden úspešný startup na celú spoločnosť, s uvedním príkladu ESETu a RSJ v Českej republike. Vysvetlil som im, ako fungujú fázy startupov, ako validovať idey, ako získať prvé peniaze na rozbeh, na čo je inkubátor a akcelerátor, angel investor a VC fond, kde nájdu literatúru, blogy, prednášky, videá. Na záver som im daroval dve knihy o podnikaní, ktoré som po ceste kúpil. Dokonca som im dal jednu ideu, ktorú mohli začať realizovať okamžite ešte v ten deň. Na záver som rozprával o nových technológiách ako blockchain, alebo o tom, čo všetko jedného dňa dokáže umelá inteligencia a že konkurencia v budúcnosti bude obrovská a preto je oveľa dôležitejšie, ako kedykoľvek predtým, pracovať na svojej konkurencieschopnosti neustálym vzdelávaním. Vášnivo sa venovať čomukoľvek, čo nás baví, pretože len a jedine naša unikátnosť a expertíza v akejkoľvek oblasti nám umožní presadiť sa a kvalitne žiť.
Výsledok?
Cítim úplné prázdno. Nepadla jediná otázka. Asi som to prehnal, vravím si. Asi som naozaj nafúkaný pražák žijúci v svojej bubline. Ako mimozemšťan z Alzy. Otravný a hrozne mimo. Dostal som jediný komentár ku Bitcoinu: "Podľa mňa sú virtuálne meny veľmi rizikové". Super. Evidentne sa chalan veľmi nevyzná, ale aspoň o niečo zaujíma. Aj to je úspech, vravím si.
Nebol to môj úspech, ale prehra spoločnosti, pretože ako sa ukázalo neskôr, jediný chalan, ktorý sa na niečo opýtal, mal na sebe tričko "Som Slovák a som na to hrdý." Fanúšik Mariána ....tlebu. Možno najchytrejší študent v triede, jediný duchaprítomný so záujmom, a latentný fašista. To je úplne nepredstaviteľné za našich čias. Na toto mi slová nestačia. A neexistuje pocit, ktorý by zaplnil to prázdno, čo vo mne nastalo po tej prednáške.
Nemám dostatočné znalosti a absolútne žiadne dáta, aby som mohol ďalej analyzovať túto situáciu. Pri tomto článku sa plne riadim pocitmi a som si toho vedomý. Nemá to byť solídna analýza. Tušim však, že 28 ročná ignorácia školstva si berie svoju daň. O osude Revúcej som už kedysi písal. Mesto podľa mňa prechádza racionalizáciou, z umelého, centrálne naplánovaného osídlenia na prirodzenú veľkosť. To by však nemalo znamenať, že sa prepadne v kvalite tak hlboko. Prečo môže byť Banská Štiavnica výkladnou skriňou slovenských malých miest, prečo môže mať Lendak inovatívne prístupy k riešeniu problémov Rómov? Posledné testy maturantov ukázali, že študenti Revúckeho gymnázia sú na úplnom chvoste v matematike. Nezávidím mojím bývalým profesorom. To sú zlatí ľudia, ktorých prácu nikto nedocení. Sú dennodenne súdení pohľadmi vytrhnutými z kontextu (tiež som bol mladý : ), pritom si plnia historickú úlohu s každou generáciou a za odmenu dostávajú totálny nezáujem, šikanu od holohlavých kokotov z Bystrickej VÚCčky, sťažnosti rodičov a mizerné platy ako bonus. Nechápem, kde sa v tých ľuďoch berie, že totálne nerezignovali.
Všetka čest, každému učiteľovi.
Existuje pozitívny záver?
Neviem. Hľadám slová.
Aj Detroit bol výkladnou skriňou USA s legendárnou rockn roll scénou. Do Zlína jazdili za inšpiráciou politici a manažéri z celého sveta. Americký sen v Rock City padol a nevhodný mindset kapitalizmu zamestnancov v Baťovom meste bol zakázaný, hoci komunisti ešte dlho vykrádali miestne knowhow. Revúca je tiež vykradnutá. Ako zvykne hovoriť moja priateľka: "Dom vykradnutý vlastným majiteľom."
Mám len malú, neurčitú nádej do budúcna. Ako sledujem trendy, tak ľuďom pomaly začína dochádzať. Demokracia je síce fake, ale skutočnú slobodu, skutočné hlasovanie robíme dennodenne tým, čo nakupujeme, na čo míňame peniaze, čo hľadáme a potrebujeme. Zmena v správaní je markantná. Cvičil som čchikung v dobe keď som ešte bol za podivína. Dnes je joga všade. Handmade výrobky, biopotraviny, barefoot obuv....čistý vzduch. Čistá príroda v okolí Revúcej je to, čo je skutočne nadčasové a čo možno začne jedného dňa lákať späť ľudí ako ja, ktorí odišli do sveta za poznaním, alebo pritiahne nových usadlíkov, ktorých budú hľadať zdravé prostredie pre svoje deti. Takto malý a neurčitý sen o mojom meste snívam.
