Pán Žarnay neurobil nič zlé. Naopak, plnil si len povinnosti predsedu Rady školy. Rada školy je kontrolný a iniciačný orgán, ktorého hlavným zmyslom existencie je verejný záujem. Medzi verejný záujem patrí na prvom mieste efektívne nakladanie s financiami daňovníkov. V školách túto efektivitu kontroluje buď inšpekcia poslaná napríklad zriaďovateľom, alebo aj Rada školy. Náplňou práce predsedu Rady školy teda nie je len jesť chlebíčky a popíjať na stretnutiach kávičku, ale predovšetkým zaujímať sa o školu. K tomu patrí aj kontrola riadenia a finančných výdavkov školy.
Nečudujem sa, že „paušálna zmluva" udrela kolegovi Žarnayovi do očí. Prečo? Skúsim porovnanie s mojou školou. Škola kde učím, je trojnásobne väčšia ako OA na Polárnej 1. Neplatí žiaden paušál nejakému advokátovi. Prečo? Vo vedení školy prevláda názor, že by to bolo vyhadzovanie peňazí von oknom. Ak je nejaký právny spor, tak vedenie školy požiada o pomoc zriaďovateľa, alebo si zaplatí právnika. Vedenie mojej školy zrejme vie čítať v Zákonníku práce, doteraz sa nevyskytol žiaden prekvapujúci prečudesný paragrafový problém, právnik vôbec nebol potrebný. Neviem o tom, aby moja škola viedla za uplynulé roky nejaký súdny spor. Moja škola bola dokonca rekonštruovaná z eurofondov za 2,5 milióna € a opäť, nepotrebovala právnika. Na to máme predsa zriaďovateľa...
Oto Žarnay urobil len svoju povinnosť a informoval o probléme "paušálnej zmluvy" Radu školy Obchodnej akadémie Polárna. V Rade školy má zastúpenie aj zriaďovateľ, ktorý má viac zástupcov, ako majú učitelia. Napríklad za VÚC KSK sedí v Rade školy pani Juríková, ktorá je vedúcou referátu správy škôl a školských zariadení na odbore školstva KSK. Tej adresoval pán Žarnay otvorený list. Miesto korektného vyriešenia sporu sa následne spustila lavína udalostí. Pán Žarnay bol predvolaný Štefanom Kandáčom (Smer SD) na osobný pohovor, neskôr pán Kandráč osobne navštívil zasadnutie Rady školy OA, kde dosiahol nevpustenie médii na rokovanie, následne na pedagogickej rade školy bol pán Žarnay riaditeľom OA obvinený, že medializuje vnútorné problémy školy a škodí škole. Nakoniec to skončilo výpoveďou z organizačných dôvodov. Prečo také nepríjemné a hanebné zakončenie udalostí okolo jednej paušálnej zmluvy?
Zrejme preto, lebo pán Žarnay informoval aj média. V časopise Trend o tom vyšiel článok na dve strany, v rôznych médiach sa o probléme objavili články. Oto Žarnay tak stúpil na kurie oko šéfovi odboru školstva KSK. Vyvolal totiž otázky o klientelizme, nehospodárnosti a korupcii.
Pri následom hľadaní zmlúv na internete, v spolupráci s učiteľmi "ktorí pomáhajú vláde nájsť peniaze pre školstvo", sa vynorili ďalšie fakty. Advokátka Alena Rudohradská mala zmluvu nielen s Obchodnou akadémiou, ale aj s ďalšími školami v pôsobnosti zriaďovateľa KSK. Taktiež vysvitlo, že pani Rudohradská bola spoločníčka brata Štefan Kandráča vo firme Hydrowood. Pani Rudohradská ale nie je jediná z okruhu pána Kandráča, ktorá má paušálne zmluvy so školami. Podobné zmluvy má aj právnik JUDr. Alexander Farkašovský. Pravdepodobne aj o ňom vedúci odboru školstva vyhlási, ako v článku v Trende, že vôbec nevedel o tom, že má nejaké zmluvy so školami.
Všetko je len náhoda! Nakoniec prečo nie. Na Slovensku sú náhody u politikov a úradníkov pravidelne sa opakujúcim javom. Náhoda, že si najali práve spoločníčku jeho brata? Náhoda, že túto advokátku si vybrali aj iné školy? Náhoda, že podobné zmluvy má Kandráčov priateľ, pán JUDr. A. Fakašovský? Myslím, že tieto náhody by mali začať skúmať experti na štatistické anomálie!
O týchto náhodach som porozprával aj niektorým mojím známym. Ich reakcie? Reagovali približne takto: „Super! Známa Štefana Kandráča uzavrie zmluvu dajme tomu s 20 školami. Dajme tomu, že za to dostane v priemere 300 €. 300 € x 20 = 6000 €. 6 000 € za mesiac!!!..Hmm, tak to je už pekná sumička....A čo ak sa potom s Kandráčom rozdelia? "
Ak by to školský úrad pri KSK pod vedením Štefana Kandráča myslel s transparentnosťou a službou verejným záujmom vážne, tak by sa vyhol takýmto úvaham, nariadil by kontrolu na školách, zrušil „paušálne zmluvy", zamestnal pre školy jedného právnika a snažil sa o maximálnu transparentnosť a informovanosť. Namiesto toho sa ale dočkal výpovede človek, ktorý si v zmysle verejného záujmu, plnil čestne svoju funkciu!
Ak by v tomto štáte bola politická a verejná vôľa naozaj šetriť a zefektívniť využívanie peňazí daňovníkov v školstve, tak by boli školské úrady okamžite zrušené! Namiesto toho sa ale uvažuje o tom, že riaditeľov škôl bude vymenovávať priamo zriaďovateľ. Ak by sa zrušili zriaďovatelia, tak by peniaze tiekli zo štátnej pokladne priamo do škôl, bez všelijakých zastávok na úradoch. Kontrolu efektívnosti nakladania s financiami by zvládla aj Rada školy zložená s rodičov a učiteľov, plus nejaká štátna finančná inšpekcia. Miesto toho máme byrokratické bludisko, kde je vynikajúca živná pôda pre korupciu a klientelizmus.
Náš štát degeneruje. Znakom toho je všeobecne rozšírený názor, že úrady a úradníkov považujeme za rakovinu a pijavice. Úrady máme nie preto, aby nám pomáhali a aby efektívne fungoval štát, ale preto, aby politické strany mali kam ukladať za odmenu svojich straníkov, ktorí mnohí sa nevyznačujú ochotou spraviť niečo užitočné pre štát, ale len obyčajnou pažravosťou a lenivosťou. Tu si je nutné položiť si otázku, či je ešte nejaký rozdiel medzi mafiou a rôznymi štátnymi úradmi, ktoré sú kontrolované politickými stranami?
Ak sa niekto nazdáva, že by školstvo bez školských úradov nefungovalo, tak nech si nájde na webe článok o reforme na Novom Zélande. Dočíta sa tam, že tamojšia vláda jednoducho zo dňa na deň zrušila všetky možné školské úrady. Ak má niekto obavy, čo by sa stalo s našim školstvom po zrušení školských úradov, tak nech sa pozrie na to, na akej priečke v medzinárodných meraniach figuruje školstvo Nového Zélandu.
Pre Slovensko by bolo nesmierne užitočné, ak by sme mali viac takých ľudí ako je Oto Žarnay. Bolo by vynikajúce, ak by ich bolo aspoň 10 000! Bolo by vynikajúce, ak by sme nemali rôznych vedúcich odborov školstva, či riaditeľov, ktorí neznášajú kontrolu. Verím tomu, že čím vyšší počet čestných, poctivých a odvážnych ľudí v štáte, tým viac úrady efektívnejšie fungujú a občania prosperujú.
Ďakujem Otovi Žarnayovi za to, že sa nebál, aj keď tušil, že môže prísť o prácu. Zabojoval za nás všetkých.
PS: V Kanade Alberte začal platiť nový zákon o whislebloweroch. Zákon sa týka predovšetkým štátnych inštitúcii, úradov, škôl, zdravotníckych zariadení, či akademických inštitúcii. Nový zákon určuje, že každý zamestnávateľ, ktorý prijme nejaké represívne opatrenia proti informátorovi, musí zaplatiť pokutu 25 000 dolárov. Kritici v Kanade označujú zákon za nedokonalý a hanebný, pretože nijako nezaručuje ochranu “tých čo upozornili pískaním”.
V USA dostáva každý whisleblower určité % zo sumy, ktorú sa s jeho pomocou podarilo dostať späť do štátnej pokladne. Ak má whisleblower obavy a strach, tak nie je prezradená jeho identita, je chránený a štát mu pomáha.
A ako je to na Slovensku?
