Pred týždňom to všetko vyzeralo tak krásne a optimisticky. Formuláre boli vytlačené, komisári poučení, úradníci neomylní. Ale potom mi manželka poslala mail, kde som sa dočítal niečo o identifikátoroch, o tom, že sčítanie nebude de-facto anonymné. Výmysel, nepravdepodobné, somarina... Také slová sa mi preháňali hlavou a čakal som, kedy zazvonia aj u nás doma sčítací komisári. Zazvonili, formuláre som prevzal, prečítal a odložil. Otázky boli neškodné, zarazila ma len kolónka „Názov zamestnávateľa", ale inak v globále nič zvláštne, nič také, čo by som sa bál napísať. Ale tie identifikačné čiarové kódy...To si z nás robia srandu!?
Všetko možné sa mi odvtedy prehnalo hlavou. Napríklad aj to, že je možné, že pomocou týchto čiarových kódov sa vlastne testujú občania. Testuje sa tu, pokiaľ môže štát zájsť pri porušovaní práv na súkromie, alebo iných ľudských práv. Črtá sa mi tu otázka, že čo je viac, občan, alebo byrokratické mašinérium štátu? Vnímam to ako test toho, že či sú naši občania hlúpe stádo, s ktorým keď príde vhodná doba, tak si môžu politici a úradníci robiť čo len chcú, alebo nie sú hlúpe stádo. Sčítanie sa stalo fraškou a vôbec sa už nejedná o sčítanie. Jedná sa tu o zasahovanie štátnej byrokratickej mašinérie do súkromia ľudí. Prispel k tomu čiarový identifikátor, ktorý priamo porušuje právo občanov na súkromie. V tomto prípade porušuje zákon samotný štát a ešte k tomu núti, navádza a zavádza vlastných občanov. Hlavným predstaviteľom tohto porušovania je momentálne šéfka Štatistického úradu súdružka PhDr. Ľudmila Benkovičová, CSc. nominovaná Smerom. Pozeral som si jej vyhlásenia a vystúpenia a žasol som nad jej právnym povedomím a rozmýšľal o tom, či nás občanov, čo sa jej skladáme na plat, má len za štatistov jej zbabranej štatistiky.
Súdružka Benkovičová to zbabrala! Mala by okamžite odstúpiť a mala by sa modliť, aby ju niekto nezažaloval za premrhanie 30 miliónov eur. Ale ona potvora nie. Od nás ešte chce aby sme sa na tom „zbabraní" z vedeckých dôvodov zúčastnili, identifikátory lepili, úradníkom verili. A keď už nevie čo a ako ďalej, tak prostredníctvom úradu navádza komisárov na porušovanie zákona o súkromí. Sčítací komisári totiž tvrdia, že "V prípade, že občan z akýchkoľvek dôvodov nenalepí svoj kód do sčítacieho hárka, máme ho jednoducho vypísať rukou." Pekne sme to dopracovali. Štátny úrad núti svojich občanov, aby sa porušovania zákona zúčastňovali.
Súkromie je taká zvláštna vec. Je to sféra, ktorú považujeme za prirodzenú súčasť života. Je to sféra, kde otravná suseda, ale ani štát, nemá čo pchať nos. Hlavne štát vôbec nie. Ten sa má hlavne starať o to, aby naše práva boli dodržiavané, aby sa naše dane nerozkrádali a aby sa naše dane nepremrhali na hlúposti a výstrelky dôležitých namyslených úradníkov.
Sčítanie považujem za prospešné. Bohužiaľ za týchto podmienok, keď nie je zaručená anonymita, keď si z nás opäť úradníci a politici robia srandu, tak sa sčítania odmietam zúčastniť. Predtým som chcel odovzdať sčítacie hárky bez nalepeného kódu, ale na základe informácii o tom, že komisári sami dopíšu kód, nedostanú sčítací komisári odo mňa nič.
