Choré? Možno neviete, ale v pôvodnom návrhu ACTA boli povinné kontroly počítačov na hraniciach, teraz je to už len možnosť. Možno neviete, ale v ACTA sa zaviedla formulka „globálne tresty" a zrejme to znamená, že ak si doma vaše dieťa stiahne nejakú blbosť, tak na vás v Los Angeles vydajú zatykač. Alebo možno neviete, že ak si kúpite svoje DVD a skopírovali ste si ho na vlastný HDD, tak ste urobili zločin. A možno neviete, že de-facto vy, daňoví poplatníci, budete prispievať svojimi daňami na to, aby vláda míňala peniaze na vašu buzeráciu a prípadne stíhanie a to všetko vo finančnom záujme mediálnych korporácii.
Choré? Neinformovaný človek si povie, že ak to schválilo svojím podpisom 22 členských krajín EU, tak to predsa nemôže byť choré a slúži to len pre blaho voličov. Akých vlád a ich voličov? Ja už ani neviem kto a kde ma zastupuje a v prípade EU štruktúr mám pocit, že hocikto. Mám čoraz silnejší pocit, že už nejde o zastupiteľskú demokraciu, ale o byrokratickú tyraniu.
Celosvetová dohoda ACTA má za sebou zaujímavý vývoj. Ak si ho preštudujete, začnete veriť na rôzne konšpiračné teórie. Po prvé. O dohode ACTA sa viedli tajné, ešte raz TAJNÉ!!! jednania tri roky s vládami po celom svete. Po druhé. Prvý raz tieto tajné jednania odhalil náš starý dobrý wikileaks, ktorý naozaj všetkým mocichtivým a peniazochtivým riadne lezie na nervy. Po tretie. Dohodu ACTA opäť TAJNE! prejednával aj Europarlament a až po razantných požiadavkách českej europoslankyne Zuzany Roithovej, bolo jednanie odtajnené a zverejnené. Kto neverí, nech si klikne na odkazy pod článkom, aby pochopil, že nie som nejaký konšpiračný uletenec.
V prípade ACTA, ale najviac žasnem nad týmto. Načo sa hráme na nejakú zastupiteľskú demokraciu, keď tie parlamenty čo si zvolíme, nakoniec tajne pijú pikle proti nám, občanom, čo im dávame legitimitu? Veď na príklade ACTA je ukážkové, že EU byrokrati a europoslanci zastupujú záujmy korporácii, nie naše. Preto zastávam názor, že tento systém by sa mal skôr nazývať zastupiteľská korpokracia.
Celkom chápem, že mediálnym korporáciam zrejme už poriadne liezlo na nervy, že nezarábajú toľko, ako pred vynálezom torentov, rapidishare, uloz.to etc..Zaráža ma ale, že tí páni a dámy z nenažratých firiem si opäť myslia, že zastavia technologický vývoj, že stopnú sťahovanie filmov, programov a hudby a naivne sa domnievajú, že všetci máme peňazí dosť, a že si po prijatí zákona ACTA kúpime všetok ich odpad, čo nám položia pred nos. Naivne si myslia, že budú mať monopol na mediálne hlúposti všetkého druhu. Neviem či im to nedochádza, že nie sme tak bohatí a že vysoká cena nových plytkých umeleckých spektáklov bude motivovať aj naďalej deti, mládež a bežných ľudí k tomu, aby získavali praktické skúsenosti v tom, ako si stiahnuť film, ako čo obísť, etc... Nenažranci namiesto toho, aby pružne zmenili obchodnú politiku a stratégiu, aby umožnili ľuďom kúpiť si veci, ktoré sú nedostupné, alebo príliš drahé, tak lipnú na ich starých dobrých časoch a myslia si, že začneme za drahé peniaze nakupovať vo veľkom ich plytké mediálne diela, po ktorých o pár rokov neštekne ani pes. A tí naši eurozástupcovia to ešte aj podpíšu a uzákonia... Na Slovensku sa zatiaľ ACTA nepodpísala. Gorily majú momentálne iné starosti... Ale napríklad v Poľsku a ČR to podpísali. V Poľsku z toho boli dosť veľké demonštrácie a v ich tv tomu venovali veľa priestoru.
No nič. Kašlem na to, idem stiahnuť nejakú blbosť, nech manželka má čo večer pozerať. Držím palce Anonymous a majte sa. Možno sa stretneme v koncentráku.
PS: a ešte dodám, že podľa ACTA budú úradníci z USA školiť ostatné krajiny v tom, aké zákony a vyhlášky majú prijímať v ich krajinách. Tento zákon, v prípade jeho striktného dodržiavania, koniec koncov zabrzdí hospodársky rast. V takej Číne sa s autorkými právami nezdržujú a ako pekne im to klape...
A ukončím to odsekom z http://www.cnews.cz/analyza-acta-zostreny-boj-za-dusevni-vlastnictvi?page=0%2C4
Otázkou zůstává, proč se snažíme zakonzervovat minulost, místo toho, abychom se pokusili využít příležitosti, které otevírá informační věk, ve svůj prospěch. Jako cesta, kterou bychom se na diplomatickém poli měli vydat, se nabízí například vyjednání mezinárodní smlouvy o síťové neutralitě, anonymitě na síti a právu na přístup na Internet.
