Nedávno sme si pripomenuli, alebo skôr nepripomenuli, neblahé výročie. V dňoch 18. a 19. júna 1945 bolo na Švédskych valoch pri Přerove zavraždených 74 detí, 120 žien a 71 mužov. Zavraždení boli občania ČSR. Pochádzali väčšinou z Dobšinej, Janovej Lehoty, stredného Slovenska. Vrahmi boli príslušníci československej armády, vojaci zo 17. pešieho pluku z Petržalky, bývalí vojaci 1. československého armádneho zboru, vedení poručíkom OBZ (Obranné spravodajstvo, kontrarozviedka) Karolom Pazúrom.
V júni 1945 sa na stanici v Přerove stretli dva železničné transporty. V jednom sa vracali vojaci zo slávnostnej vojenskej prehliadky v Prahe, v druhom sedeli väčšinou karpatskí Nemci, plus Maďari, ale aj Slováci a Rusíni. Tí sa vracali po vojne domov zo severozápadných Čiech, kde boli v roku 1944 evakuovaní. Vojaci začuli z vedľajších vagónov nemeckú a maďarskú vravu. Vojaci pochádzajúci z Dobšinej spoznali svojich rodákov. Nenávisť a pomstychtivosť dostali zelenú. Obvinili ich, že boli príslušníkmi Karpatskonemeckej strany, čo nebola pravda. Dokonca to bolo naopak, pretože medzi transportovanými boli aj takí, čo bojovali na strane partizánov a vlastnili legitimácie, ktoré im vydal miestny národný výbor v Dobšinej počas SNP. V tomto transporte neboli fašistickí kolaboranti, či nebodaj príslušníci SS. Boli tam len obyčajní ľudia, väčšinou starci, ženy a deti, zopár mužov v produktívnom veku.
Vojaci informovali svojho veliteľa, poručíka vojenského spravodajstva Karola Pazúra. Čo sa odohralo v hlave Pazúra? Zrejme zavetril šancu vylepšiť si svoju "komunistickú" povesť a vylepšiť si kádrový profil. Zrejme chcel vystupovať ako nezmieriteľný nepriateľ Nemcov. Prečo? V minulosti bol totiž členom Hlinkovej gardy a neustále nad ním visela nemožnosť kariérneho postupu. Vydal rozkazy najprv k vypočúvaniu a neskôr k vraždeniu nevinných ľudí. Ambicióznosť bezcitného psychopata vyústila do masovej brutálnej vraždy.
Pazúr spoločne s osvetovým dôstojníkom pluku Bedřichom Smetanom (pravým menom Friedrich Schmitzer, utiekol a zmizol v Izraeli) sa rozhodli, že vyšetria všetkých, čo cestovali v transporte, dokážu im, že boli kolaboranti, členovia Hlinkovej gardy a za to ich pozabíjajú. Na jeho rozkaz vojaci vyhnali všetkých z vagónov von pod zámienkou, že musia ísť na nútené práce. Ich batožinu vo vagónoch vyrabovali. 267 ľudí, detí, žien a starcov sa potom vydalo pod hlavňami samopalov na cestu do neďalekých Lověšíc. Predsedovi MNV v Lověšiciach Karol Pazúr rozkázal, aby mu miestni vykopali jamu dlhú 17 metrov. O jednej v noci sa začalo brutálne vraždenie, ktoré trvalo až do rána.
Vražda bola zorganizovaná poručíkom Karolom Pazúrom. Dobšinčanov pozabíjali vojaci z Dobšinej (poznali sa, bývali na rovnakých uliciach!) na rozkaz Pazúra a Smetanu. Zastrelili všetkých. Mužov, starcov, ženy aj deti. Keď jeden vojak odmietol zabiť deti, Pazúr zobral pištoľ a začal ich strieľať sám. Boli zabití aj kojenci!!! Niektorí strieľanie prežili, ale zranených ich za živa zahrabali s ostatnými. Všetci pred popravou boli vyzlečení do spodného prádla, okradli ich. Toľko ku krátkemu popisu beštiálneho činu, ktorý predčil aj zverstvá nacistov v Lidiciach. Podrobnosti si môžete pozrieť tu:
Na druhý deň veliteľ českej vojenskej správy a sovietsky vojenský veliteľ v Přerove sa pokúsili Pazúra zatknúť, ale ten sa preukázal preukazom OBZ a NKVD, na čo ho museli pustiť.
Vyzeralo to vtedy tak, že všetko upadne do zabudnutia a stratena. V roku 1947 ale Národné zhromaždenie ČSR pod tlakom medzinárodných organizácií a Červeného kríža schválilo vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala objasniť zločiny spáchané na občanoch maďarskej a nemeckej národnosti a Pazúr sa ocitol v hľadáčiku komisie. Dostal sa až pred vojenský súd v Bratislave. Ten mu za zavraždenie 267 ľudí vymeral "až" sedem a pol roka! Hlavný žalobca pplk. Anton Rašla sa ale odvolal a Najvyšší vojenský súd v Prahe mu udelil dvadsať rokov nepodmienečne.
V roku 1948 po komunistickom puči sa situácia pre Pazúra zmenila. Klement Gottwald mu v roku 1951 znížil trest na polovicu. Pazúr si vraj odsedel necelú pätinu trestu, isté je, že ho prepustili niekedy po roku 1953, keď bol prezidentom Antonín Zápotocký. Ako je to možné? Nuž bol to ŠTB-ák a podľa niektorých prameňov za vojny aj člen NKVD. Pazúr sa ocitol na slobode, v 60. rokoch aktívne pôsobil vo Zväze protifašistických bojovníkov, neskôr bol dokonca funkcionár Zväzu protifašitických bojovníkov. V roku 1969 na oslavách SNP sa s ním náhodne stretol prokurátor Anton Rašla (jeden z troch žalobcov pri procese s Tisom, žalobca v zinscenovaných komunistických procesoch, neskôr sám v 50. rokoch odsúdený a zatvorený) . Rašla spomínal, že mu medailami ovešaný Karol Pazúr sebavedomo podával ruku s tým, že mu odpúšťa, lebo vraj taká bola vtedy doba.
V roku 1970 Vyšší vojenský súd v Tábore prejednával prípad Karola Pazúra a dal návrh na obnovu trestného konania. V roku 1973 si vrah Pazúr požiadal o vydanie osvedčenia, že sa zúčastnil SNP. Po roku 1975 o jeho osude nie sú žiadne relevantné informácie.
Kde zomrel Karol Pazúr? Nevie sa. V rôznych zdrojoch sa píše, že v 80. rokoch emigroval. Tiež je verzia, že ho utopili na rybačke pozostalí obetí z Dobšinej. Mne sa ako možné javí, že ho mohli utopiť. Predstavte si, že pozostalí obetí sa desaťročia stretávali na uliciach Dobšinej s vrahmi svojich príbuzných! Možno sa o Pazúrovi niekto niečo dozvedel...Jedna verzia tvrdí, že žil pod zmeneným menom v USA. Jedno je ale isté - unikol spravodlivému trestu.
Prípad vraždenia vojakov pod velením nejakého ambiciózneho kariérneho psychopata sa môže stať hocikde na svete. Vtedy sa nedivíme. Divíme sa vtedy, ak sa zverstvá stanú u nás doma, ak zistíme, že vrahovia žili na vedľajšej ulici.
Ľudia sú ale všade rovnakí. Stačí kontaminovať ľudské mysle nejakou "prekrásnou" ideológiou, stačí nejakú skupinu ľudí vyhlásiť za neľudí, stačí ak v tom druhom človeku nevidíme blížneho svojho, stačí ak vyznáva iné náboženstvo, dorozumieva sa iným jazykom. Potom sa už len plnia rozkazy bezcitných psychopatov. Vraždenie dostáva zelenú a zrazu sú aj slušní ľudia schopní vraždiť.
Zamýšľal som sa nad tým, prečo Karol Pazúr bol schopný pozabíjať aj kojencov. V súdnych spisoch sa píše, že Pazúr bol človek mravne menejcenný a že tohto zločinu proti ľudskosti sa dopustil z kariéristických dôvodov. Vetu -"Kvôli kariére pôjde aj cez mrtvoly" naplnil Pazúr vrchovate.
V turbulentných dobách, keď nastupuje k moci nejaká ideológia, mení sa režim, zúri alebo končí vojna, vypukne revolúcia, nefunguje právo a inštitúcie, vtedy sa k moci dostávajú psychopatickí jedinci. V takých dobách sa tí najpodlejší z nás stávajú najšikovnejšími. Zvrátené ideológie sú výťahom k moci pre ľudí bez zmyslu pre česť, spravodlivosť, poctivosť a hlavne ľudskosť. Najlepšie sa rýchlym prebiehajúcim zmenám v štáte a spoločnosti dokážu prispôsobiť darebáci.
Ako sa s Pazúrom vyrovnali komunisti? Téma vraždenia pri Přerove bola tabu. Hlavný strojca masakru bol komunistami oslobodený a dokonca zvýhodňovaný. O čom to svedčí? Nuž o tom, čo mnohí dodnes neprijali ako fakt -komunizmus a fašizmus sú jedno a to isté! Zvrátené ideológie, ktoré aj na Slovensku narobili veľa zla. Zla, ktorého sa zúčastnili aj príslušníci holubičieho národa. Cesta k vraždeniu sa začína myšlienkami - vybudujeme lepšiu spoločnosť, my sme viac ako tí druhí!
Zdroje:
http://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/462771-karol-pazur.html
http://www.pluska.sk/old/hanba-slovenska/karol-pazur-vrah-bez-svedomia.html
http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/vrazdy-dobsincanov-na-svedskom-vale.html
http://cs.wikipedia.org/wiki/Masakr_na_%C5%A0v%C3%A9dsk%C3%BDch_%C5%A1anc%C3%ADch
http://zpravy.idnes.cz/masakr-na-svedskych-sancich-df9-/domaci.aspx?c=A120618_125510_domaci_jw
http://www.cs-magazin.com/index.php?a=a2005011034
