Pani učiteľku som oboznámil s problémom a zopakoval jej slová bývalého žiaka. Po prekvapenej reakcii mi povedala, že naopak, ona deti učí násobilku naspamäť, aj keď ju podľa učebných plánov učiť nemá a že dokonca má kvôli tomu problémy s rodičmi, ktorí jej vytýkajú, že má na deti prehnané nároky a že tie učebné plány a učebnice stoja za figu. Po jej vysvetlení som začal tušiť, kde je násobilkový pes zakopaný.
V jedálni a na chodbách školy som oslovil kolegyne z 1. stupňa a matematikárky z II. stupňa. Pani učiteľky z I. stupňa mi všetky povedali, že oni tiež učia deti násobilku naspamäť a to dokonca aj napriek výčitkám niektorých rodičov. "Prečo sa to niektorým mamičkám nepáčilo?" - bola moja otázka. "Nuž preto, lebo to nie je v učebniciach a niektorým mamičkám sa zdalo, že zaťažujeme deti zbytočným učivom." - bola ich odpoveď. Ostal som v šoku. Jedna pani učiteľka ma dokonca oboznámila s tým, že ona si dala pre istotu na rodičovskom stretnutí odhlasovať súhlas s učením násobilky naspamäť. Zdá sa vám to zvláštne?
Nuž v našom školstve je veľa zvláštností. Napríklad sa často teoretizuje o tom, že učiteľ má byť osobnosť, má byť kreatívny, všestranný a podobne, ale popritom sa musí držať popletených podivuhodných učebných plánov, učebníc ktoré stoja za figu, prípadne za nič, lebo ani nie sú a tak kreatívny a všestranný učiteľ neustále naráža na prekážky, ktoré mu hádžu zhora pod nohy a ...to by bolo na ďalší blog.
Prelistoval som učebnice matematiky pre 3. a 4. ročník. Hľadal som násobenie a delenie. Násobenie pre tretí ročník v učebnici dodávanej "zadarmo" štátom (sú aj iné, čo ministerstvo neplatí a platia si ich rodičia) je podané typom úloh s neustálym sčítavaním.
Napríklad úloha: Počítaj podľa vzoru. Vzor: 5.8=8+8+8+8+8=40
Alebo...Zapíš pomocou násobenia a vypočítaj. Vzor:7+7+7=3.7=21
Prípadne...Koľko čísel 6 musíš sčítať, aby si dostal číslo a,24 b,36 c,48 d,54
Tieto príklady sú fajn vtedy, ak sa vysvetľuje násobenie. Problém ale je, že ono v tej tretiackej učebnici sú zväčša len tieto príklady a násobenia je málo a delenia ešte menej. Napríklad učebnica matematiky pre tretí ročník má 64 strán a z nej len 12 strán je venovaných násobeniu a deleniu. Čo sa týka zrejme pre mňa logického odstupňovania postupného násobenia 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10, tak som tam nič také nenašiel. Nenájdete žiadnu stručnú a výraznu tabuľku s násobením po 6 či 8, nenájdete žiadnu postupnosť násobenia od 1 ku 10, skáče sa od buka do buka. Deti donekonečna sčítavajú a odčítavajú čísla do 100, 1000 a 10000. Učebnica je tým zahltená, je to banálne a trápne zabíjanie času, ktorý by sa dal využiť na trénovanie žiakov v násobilke. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku!
Kolegyne mi pri rozhovore potvrdili, že kvôli problémom s učebnicami a s poslednou reformou musia zabíjať čas kopírovaním pracovných listov (nekvalitná učebnica=radosť predajcov kopíriek a smútok daňovníkov), vytvárať rôzne úlohy, trénovať deti v násobilke, ktorú ani poriadne v učebnici nenájdete. Záver som si teda urobil taký, že problém je v osnovách, nekvalitných učebniciach a bohužiaľ aj v mamičkách, ktorým sa zrejme nepáči, že sa musia svojim deťom doma venovať a skúšať ich násobilku.
Niekedy sa násobenie učilo už v druhom ročníku. Žiaci sa násobilku naučili naspamäť a museli ju sypať z rukáva. Teraz nútime deti donekonečna rozmýšľať, ako spočítať 5.9 a keď na to po dlhšej chvíli žiak príde, tak sa tešíme, že logicky uvažuje. Šikovní žiaci sa nudia. Tým menej šikovným by zas pomohol tréning. A keď mi potom príde taký žiak-logik do šiesteho ročníka a ja na neho vybafnem 10 000:5 !?, tak čakám a čakám a čakám, až kým sa nesústredí na to, ako sa to počíta.
Problém nie je v tom, že by žiaci nevedeli tieto banálne príklady spočítať, problém je v tom, že žiaci sa nenaučili niektoré veci naspamäť, pretože sa naspamäť neučili, pretože sa už dosť dlho presadzujú na prvý pohľad ušľachtilé myšlienky typu, že memorovanie je zlé a že žiaci majú na všetko prísť sami, má sa rozvíjať ich logika etc.. jednoducho to, čo je v pedagogickej teoretickej móde.
Týmto blogom "ďakujem" reformistom matematiky, ktorí na I. stupni zaviedli učenie sa malej násobilky pomocou nekonečného "logického" rozoberania, teda nie učenie sa naspamäť (prastará metóda - a budete to sypať ako z rukáva aj o polnoci!!!) a zabili tak plno času, ktorý mohli žiaci venovať niečomu skutočne logickému. A ešte odkazujem matematickým reformistom, schvaľovateľom a vydavateľom učebníc, že nech sa občas pozrú (napríklad na facebooku), aký na učebnice majú názor učitelia a učiteľky matematiky.
