Čo ma aspoň v ten všedný deň prekvapilo a potešilo, boli odpovede vulgárnych dievčat na otázky, ako sa od seba odlišujú výtvarné slohy. Na notebooku som im v rýchlosti premietol výtvarné diela od gotiky po rokoko a bol som zvedavý na ich postrehy. A odpovede? Gotika to sú plochí svätí, renesancia to je o priestore, baroko je samý tieň a žiariaca farba a v rokoku je tých svätých oveľa menej. Fajn. V tej chvíli som vedel, že to s nimi nie je až také zlé, aj keď klasifikačný hárok ma presviedčal o opaku.
Na poznámky a zápisy sú v ňom vyčlenené tuším štyri strany a po dvoch mesiacoch školského roka boli už tri strany husto zaplnené poznámkami typu „Žiak L.M. jedol na hodine! Žiak M.B. mal na hodine primitívne poznámky! Žiak ten a ten vulgárne rozprával! Žiaci opakovane nemali vyučovacie pomôcky a nenosia si žiacke knižky! Žiaci sa cez vyučovaciu hodinu prechádzali po triede! Žiak P.F. mal v mobile nahrané porno a ukazoval ho ostatným spolužiakom, bola mu navrhnutá dvojka zo správania. A tak ďalej, a tak ďalej.
Puberta! Postrach všetkých rodičov a učiteľov! Poznáte to. Naučíte svoje dieťa pozdraviť, poďakovať, poprosiť a keď sa mu začnú predlžovať ruky a nohy, zrazu všetko zabudne, je protivný, neznesiteľný, tvrdohlavý a nedá sa s ním rozprávať. Ako keby ste mu vymazali mozog. Svoju expresne nadobudnutú telesnú dospelosť si začne dokazovať priehrštím vulgárnych slov, fajčením, v horších prípadoch aj alkoholom či drogami. Dnes bežné, či nie? No a teraz skúste tieto revoltujúce stvorenia, ktorých mozog sa vyvíja až ako posledný, učiť podľa starých pravidiel snáď až z 19. storočia, keď si pubertiak ani nepípol, a ak si aj pípol, hneď dostal facku, prípadne išiel do polepšovne. Dnes sa to už nedá, dnes aj keď ôsmak, deviatak pošle svoju pani učiteľku do teplých krajín, tak tá mu už facku dať nemôže, jedine ten zápis do triednej knihy a ten nič nevyrieši a rodičia to majú na háku. Je to na smiech, plač, alebo zúfalstvo, záleží na vás čo uprednostníte.
Pubertiaci sú iní ako prváci s otvorenými očami a ústami. Ak si myslíte, že taký bežný siedmak až deviatak dá prednosť učeniu pred četovaním na fejsbuku, alebo stretnutím s kamarátmi, tak ste úplne vedľa. Ak si myslíte, že zákazmi, príkazmi a trestami dosiahnete celoživotnú lásku žiaka k fyzike alebo matematike, tak vám už niet pomoci. Rýchlo natiahnuté asociálne monštrá totiž túžia hlavne po rešpekte, dialógu a slobode a fyzika, matematika, slovenčina, angličtina sú až na poslednom mieste. Prečo je to tak? Zrejme to zariadila evolúcia. Podľa najnovších poznatkov o fungovaní a vývoji mozgu, sa pubertiakom prerába šedá kôra mozgová, no a ešte k tomu predné laloky zodpovedné za plánovanie a odhad dôsledkov jednania prichádzajú na rad ako posledné. Konflikty sú teda neodvrátiteľné.
V školách na Slovensku zatiaľ chápeme pubertu ako niečo zlé. Nástojíme na nezmyselných nefunkčných pravidlách a nemáme ani vypracovaný efektívny spôsob represie za "zločiny" v škole. Dvojka alebo trojka zo správania dnes nič nevyrieši, a keď, tak len to, že v očiach spolužiakov sa neskrotný žiak stáva vzorom, hrdinom. V iných štátoch, napríklad v Kanade, to riešia inak. Ak žiak hrubo poruší školský poriadok, tak je vylúčený zo školy na deň, podľa závažnosti priestupku aj na týždeň. Potom nesmie prísť do školy a pre zmenu majú oštaru jeho rodičia. O nespratné dieťa sa musia postarať a na dôvažok sú pozvaní na rozhovor s riaditeľom školy. Alebo v Poľsku som zas videl vypracovaný systém - bodovanie správania. Odvrávanie učiteľovi - 20 bodov, vyrušovanie -5 bodov. Ak sa žiakovi nazbiera - 100 bodov dostane dvojku zo správania. Neviem aký to má úspech u poľských pubertiakov, ale mal som tam pocit, že učiteľ je tam naozaj rešpektovaný.
Naše školstvo je skanzen v prevádzke. Stále ideme po starom. Väčšinou vieme, že starý systém príkazov a trestov už na pubertiakov nefunguje. Vieme, že prijímajú informácie inak ako tretiak alebo štvrták, ale aj tak sa k nim často chováme ako k tretiakom.
Ako teda zmeniť naše školstvo a systém vyučovania tak, aby z toho mali prospech pubertiaci, rodičia ale aj spoločnosť? Možno treba začať tým, že si s nimi začneme tykať. Možno treba začať tým, že im umožníme vyjadrovať sa k tomu, čo sa im nepáči. Fungujeme podľa pravidiel industriálnej doby, keď sa na dialóg s puberťákmi ani nepomyslelo. Možno im treba dať priestor, aby si sami našli učivo, látku, ktorá ich naozaj zaujme. Možno treba úplne prekopať systém vyučovania v posledných dvoch ročníkoch ZŠ, keď puberta vrcholí. Možno by bolo dobré inšpirovať sa a prerobiť školské osnovy podľa princípov, ktoré vytvorila reformná talianska pedagogička Maria Montessori (odkazy dole). Hlavne ale, nech sa už to naše školstvo začne naozaj reformovať, inak nás raz ôsmaci naozaj pošlú všetkých do pi...Pardón.
