Rád by som tam šiel s manželkou, ale len nedávno sme navštívili menej pôvabné diery v žilinskej nemocnici. Najskôr k tým dolným.
Manželka kráča po očkovaní od detskej lekárky po miernom kopčeku smerom na Spanyolovu ulicu, ročná dcérka už spokojne drieme na matkinej hrudi, injekciu zabudla, je zabalená a chránená babyšatkou. Keď odrazu manželka šliapne do diery, ktorá sa neplánovane vyskytla uprostred chodníka, tvoreného pomerne novou dlažbou. Zapotáca sa, našťastie si to odniesla noha a balancom uchránila malú od pádu. Bolí to, pribieha manželský pár na pomoc, ktorý jej pomôže doskákať k blízkej lekárni, kde ju usadia. Napriek odmietaniu „záchranky“ zo strany manželky bola milými manželmi privolaná. Noha opúcha, pohyb s dieťaťom je nemožný. Telefonát mne, rýchlo sa odoberám z práce na pomoc. Medzitým prichádza sanitka a sanitárka sa osopuje na manželku, že čo to má byť v areáli nemocnice volať záchranku, a že či nemohla na úrazovku „doskackať“. No dobre. Tak ju odviezli, potom na röntgen, kde sa zistilo, že členok je zlomený. Nasledovalo sadrovanie. To už ja asistujem a držím malú v jednej ruke, druhou transportujem manželku po oddeleniach nemocnice.
Bolo potrebné sa naučiť chodiť na barlách, no a samozrejme zabezpečiť opateru k malej, takže pomáhala babka, neskôr prišla aj svokra.
Zaujímala ma tá dolná diera. Pani lekárnička manželke vravela, že neprejde deň, aby do nej niekto neskočil, vraj aj staré babky tam padajú. Čudujem sa, že nikto na to neupozornil, tak sme jamu nafotili a rozposlal som fotky s popisom úrazu na zodpovedných na meste. Komunikácia bola korektná a sľúbili dieru odstrániť. Príčinou vraj bolo to, že do prevádzok v okolí prichádzajú zásobovacie nákladné vozidlá, pre ktoré zrejme dlažba nie je dimenzovaná a vytvorili koľaje, do ktorých stúpajú chodci.
Keďže som mal „znefunkčnenú“ manželku, pomáhal som, ako sa dalo. Do tejto smoly sa pridala choroba malej a keďže nič nezaberalo, niesol som ju k detskej lekárke, ktorá sídli pár metrov od spomínanej dolnej diery. Prídem do čakárne, našťastie je pred nami len pár ľudí. V čakárni sú staré koženkové sedačky na mnohých miestach dotrhané a trčí z nich slama. Mama spomínala, že už brat, ktorý má 43 rokov na nich sedával.
Treba sa zapísať do poradia a tak malú posadím na miesto, kde netrčí slama. A vtom sa dieťa s teplotou 39 preborí aj so sedačkou, v poslednej chvíli ju zachytávam a vyťahujem z prepadnutej sedacej dosky. Nazvime to „Horná diera“. Adrenalín stúpa, fotím sedačku ako Japonec Karlov Most.
Prv než prídem na radu, telefonujem riaditeľstvu, nikam sa nedovolám, ale diktujem nejakej sekretárke číslo na seba, že sa mi ozvú. Po niekoľkých hodinách sa mi ozvala správkyňa objektu a diskutovali sme vzniknutú situáciu. Argumentovala, že lekári v ambulanciách sú súkromníci a nevedia sa dohodnúť na príspevkoch na čakáreň s nemocnicou, ktorá zodpovedá za čakáreň – Horné Diery. Ale vraj už „rozchodila“ nejakých údržbárov, ktorý medzičasom nabehli a lavičku reparovali. Diskutovalo sa o celkovej zlej situácii v nemocnici ako takej. Snažil som sa vysvetliť, že predsa ak je niekto zodpovedný za správu budovy a berie za to výplatu, tak napriek „politike, či Ficovi“ má obchádzať svoj rajón a odstraňovať nedostatky. Vraj je plánovaná celková rekonštrukcia...
V OZ Proti korupcii sa často stretávame s tým, že nefungujú kontrolné orgány štátu. Ich činnosť je často minimálna a vplyv na zlepšovanie inštitúcií je nečitateľný. Žilinská nemocnica je inštitúcia, ktorá je spravovaná z verejných zdrojov. Teda mala by fungovať. Sú ale procesy, ktoré nefungujú dostatočne alebo vôbec. Menili sa riaditelia, situácia na oddeleniach je nestabilná, sestry podali výpovede.
Tento príspevok nemá byť kritikou množstva vecí, ktoré nefungujú. Pýtam sa sám seba, čo by som mohol spraviť, aby už žiadna mama či dieťatko nespadlo ani do hornej, ani do dolnej, ani do žiadnej diery. Chcem ísť do politiky a vadí mi, že politici sa stránia priamemu kontaktu s voličmi a najmä v takej „smutnej“ organizácii akou je žilinská nemocnica.
A keďže žilinskí smeráci p. Blanár stíha popri práci poslanca parlamentu byť županom, a p. Choma primátorom, ponúkam popri práci poslanca svoj čas na vykonanie sumarizácie problémov jednotlivých oddelení žilinskej nemocnice. V moderovaní takejto aktivity som dobrý, pracujem v oblasti optimalizácie procesov v strojárskej firme. Dôležité je priamo s ľuďmi zachytiť všetko, čo ich trápi, potom hľadať príčiny jednotlivých problémov a následne definovať opatrenia s konkrétnymi zodpovednými za ich realizáciu. Samozrejme sa mnohé témy budú opakovať, takže dôjde k sumarizácii a priorizácii jednotlivých opatrení. A s mandátom poslanca si trúfnem pravidelne kontrolovať termíny realizácie jednotlivých bodov akčného plánu, ktorý bude vizualizovaný na konkrétnych oddeleniach. Chátrajúcu nemocnicu to nebude stáť ani cent a aj keď nevyriešime „všetko“ – v duchu hesla „lepšie je nepriateľom dobrého“ zaplátame aspoň pár dier.
