V ustanovení o povinnostiach vlastníka vozidla pribudne nové ustanovenie, ktoré znie nasledovne:
„Prevádzkovateľ vozidla je povinný vozidlo kategórie M1 a N1 po dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ktorá mala vplyv na hlavné bezpečnostné prvky vozidla, ktorými sú zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy, podrobiť odstráneniu vzniknutých chýb v certifikovanom mieste opravy a následne bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt.“
V základných pojmoch pribudla aj definícia certifikovaného servisu: „Certifikovaným miestom opravy je autorizovaná opravovňa alebo nezávislá opravovňa, pričom táto osoba je súčasne certifikovaná nezávislým národným profesijným združením, ktoré je členom Európskej asociácie pre predaj a opravy motorových vozidiel CECRA.“
Akonáhle sa teda pri nehode poškodia kritické časti vozidla (napr. zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie alebo brzdy), majiteľ ho môže nechať opraviť výlučne v certifikovanom servise a následne musí absolvovať technickú kontrolu.
Na Slovensku môže takéto certifikáty udeľovať Cech predajcov a autoservisov SR (CPA). Keď sme sa pýtali Cechu predajcov a autoservisov čo môže urobiť majiteľ malého autoservisu, aby sa mohol stať certifikovaným autoservisom, dostali sme odpoveď, že musí prísť na konferenciu, zaplatiť členské a potom neskôr dostane ďalšie informácie. Už tu vidíme „úzke miesto“ – ktoré zavádza byrokratické povinnosti pre drobných podnikateľov v oblasti opráv motorových vozidiel a vzniká aj možný priestor pre korupciu. Mnohé z malých nezávislých servisov si skrátka nebudú môcť dovoliť splniť podmienky pre získanie osvedčenia CPA a zaniknú. Pozrime sa na príklad, ktorý je odfotený na dvore malého autoservisu v ktorom pracuje niekoľko ľudí. Do dnešného dňa automechanikov v súvislosti so zmenami zákona nik neoslovil. Práve idú opraviť tento VW Passat.
Nákupná hodnota vozidla bola 22 tis.€. Aktuálna trhová hodnota nepoškodeného auta tejto značky je 19 tis.€. Pri nehode je poškodená predná pravá časť: predný nárazník, blatník, záves pravého predného kolesa, nosník, brzdy atď. Odhadovaná cena opravy v autorizovanom servise by bola 19 tis.€. Ide teda o „totálku“ – čo znamená, že je jednoduchšie vozidlo zošrotovať a kúpiť nové. V servise, kde toto auto stojí a ktorý nie je členom cechu by oprava s originálnymi náhradnými dielmi vyšla na 12 tis.€.
19 000 – 12 000 = 7 000 € - toľko štát vytiahne z vrecka občana, ktorý si chcel dať vlastné auto do poriadku, ale o túto možnosť schválením nového zákona prichádza. Je znepokojujúce, keď človek nabúra a zistí, že kvôli šikanóznemu zákonu sa mu viac neoplatí auto opraviť a na nové nemá. Ministerstvo argumentuje množstvom prípadov sfušovaných opráv kritických častí áut, kde pri poškodení nosných častí karosérie nekvalifikovaní mechanici vyrezali jeden kus z vyradeného auta a neodborne ho navarili na poškodené miesto. To má priamy vplyv na bezpečnosť vozidla. Ďalším rizikom sú – podľa ich názoru - nekvalitné alebo falošné náhradné diely nakúpené niekde z Číny. Každý automechanik má ale výučný list, bez ktorého by nemohol vykonávať takúto regulovanú činnosť. A má aj svoje meno, ktoré nechce riskovať nekvalitnou prácou. Prečo by ľudia mali stratiť slobodu sa rozhodnúť kde si nechajú opraviť svoje poškodené vozidlo? Naše informácie hovoria, že mnohé autorizované servisy aj tak dávajú v subdodávke vykonávať opravy spriazneným malým servisom. A vieme, že pečiatka nejakého cechu nie vždy zaručuje aj kvalitnú opravu. Ďalšou hrozbou je zvýšenie poistného. Poisťovne zatiaľ vyčkávajú, ale berme ako fakt, že dôsledkom tohto zákona si priplatíme za havarijné aj povinné zmluvné poistenie auta. Po vykonaní opravy v autorizovanom autoservise bude musieť majiteľ vozidla „bežať“ na STKáčku. Aj toto považujeme za nezmysel. Technik na STK nemá šancu skontrolovať či vymenený nosník je navarený správne (bez demontáže nemožno posúdiť kvalitu práce opravenej časti vozidla). Tiež neurčí, či ide o originálny diel, alebo napodobeninu z Číny. Dosť starostí má človek s nabúraným autom, my ho ideme ešte „stresovať“ na STK. Toto považujeme za šikanózne. Rozumným kompromisom by bolo zaviesť podobný systém, ako funguje v Nemecku. Keď štát neverí autoservisom, tak nech sa pod každú opravu bezpečnostných prvkov vozidla podpíše automechanik „vlastným menom“ priamo do „tzv. zdravotnej karty auta“, teda do technického preukazu vozidla. Takýto prehľad všetkých zásahov do vozidla by sme ocenili aj pri kúpe ojazdených áut. Druhou možnosťou je „povinná“ servisná knižka s úplným prehľadom všetkých zásahov do vozidla od kúpy po zošrotovanie. A keďže ide o kritické bezpečnostné prvky – mal by podobne ako v Nemecku niesť servis aj trestnoprávnu zodpovednosť za kvalitu vykonanej práce. Náš návrh by mohol ušetriť nemalé finančné prostriedky ľuďom, ktorí nabúrali svoje auto a nemôžu si dovoliť kupovať nové. Trváme na vykonávaní kvalitných opráv vo všetkých autoservisoch. Ale inou formou, ktorá nepovedie k obmedzeniu ich podnikania, v mnohých prípadoch k ich likvidácii. Autoservisom chceme ponechať možnosť naďalej opravovať vozidlá aj s poškodenými bezpečnostnými prvkami bez nutnosti platenia členského alebo v horšom prípade „uplácania“ nejakého nezávislého národného združenia servisov. Obávame sa opäť „výpalníckeho“ zaobchádzania štátu.
