
Dôvodom posunu sú najmä peripetie s výkupmi pozemkov a so stavebnými povoleniami, za čo nesie zodpovednosť najmä Érsekov štátny tajomník Viktor Stromček (Smer). S výstavbou sa vraj má začať až v marci 2018. Takýto termín avizoval v televíznom spravodajstve minister Érsek. Zdá sa, že na ministerstve dopravy je taký neporiadok, že nevedia, čo sa stavia a čo nie. V septembri 2017 sa pán minister pochválil na stránke ministerstva dopravy, že naštartoval výstavbu takmer 100 km diaľnic – medzi inými úsekmi aj D1, D4. V Bratislave a jej okolí však žiadna diaľnica vo výstavbe nie je. Ministerstvo dopravy teda vlani evidentne klamalo.
Ak na ministerstve dopravy nevedia, či sa diaľnica stavia alebo nie, svedčí najmä o tom, že chýba seriózne dopravné plánovanie založené na dopravných, ekonomických a sociálnych aspektoch. Veci sa robia naopak. Ako je možné, že dopravné prieskumy, vrátane smerových a modelovanie budúcich intenzít sa v prípade D4/R7 vykonalo až po vyhlásení verejného obstarávania, keď to malo byť hotové na úplnom začiatku celého plánovacieho procesu? Najprv sa má robiť štúdia realizovateľnosti, prieskumy, modely a na základe ich výsledkov sa má rozhodnúť, či sa diaľnica ide stavať alebo nie. A až potom sa pripravuje projektová dokumentácia a následne sa vyhlasuje verejné obstarávanie. V týchto dňoch dochádza k optimalizácii a prerábaní mnohých projektov, ktoré nesú so sebou aj také javy ako znižovanie navrhovanej rýchlosti, odstraňovanie protihlukových stien či niektorých cyklotrás.
Praktické zlyhanie celého projektu je aj v tom, že štát najprv hovoril, že vydá stavebné povolenia na 2 úseky obchvatu D4/R7 v marci 2016, potom to posunul v zmluve na jeseň 2016. Fakticky však povolenia boli k dispozícii až o rok neskôr. To je podľa zmluvy s koncesionárom situácia zrelá na tzv. kompenzačnú udalosť, čiže nedodržanie zmluvne dohodnutých termínov a pochybenie na strane verejného obstarávateľa, za čo hrozia zo zmluvy miliónové pokuty.
Stavebné povolenia meškali najmä preto, že neboli vykúpené všetky pozemky. Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček pritom ešte v roku 2014 pre Trend povedal, že „majú ambíciu vykúpiť pozemky do konca roka 2015.“ Avšak pri podpise zmluvy na jar 2016 stále neboli všetky pozemky vysporiadané. Ak to hovoril pri plnom vedomí, zrejme klamal, lebo už vtedy viacerí zamestnanci sekcie PPP na ministerstve dopravy upozorňovali, že sa to stihnúť nedá.
Najdlhší úsek projektu D4/R7 od Jaroviec po Ivanku sa má podľa zmluvy stavať vyše 4 roky. Ak je údaj korektný, o čom nie je dôvod pochybovať, tak už začiatkom minulého roka musel minister vedieť, že pôvodný zmluvný termín na dokončenie, teda rok 2020 nie je reálny. Je otázne, aké posolstvo chcel minister Érsek tento týždeň vyslať, keď sa po takmer roku odhodlal povedať, že diaľničný obchvat Bratislavy sa nestihne postaviť včas.
Ďalší problém je v tom, že konzorcium „Obchvat nula“ nedokáže nájsť vhodné firmy na realizáciu D4 a R7. Minister vidí východisko v zazmluvnení malých dodávateľov, ktorí budú realizovať komplikované stavebné projekty súvisiace s výstavbou diaľnic. Môže most cez Dunaj realizovať firma, ktorá nemá dostatočné skúsenosti? Celá situácia začína pripomínať Poľsko, kde v r. 2011 čínka firma COVEC vyhrala zákazku na výstavbu 50 km diaľnice z Varšavy do Lodze s nízkou cenou, následne ale nedokázala nájsť dodávateľov a štát musel zveriť zákazku inej firme. Nemaľujeme čerta na stenu ale momentálnemu vedeniu ministerstva dopravy sa jednoducho veriť nedá. A termíny sa ľahko stanovujú za hranicu tohto volebného obdobia.
Nech je zámerom ministra pri komunikovaní informácie o posune termínu výstavby obchvatu čokoľvek, svedčí to o jednom. Ministerstvo dopravy nemá seriózny plán prípravy a výstavby diaľnic, hoci stále tlačí na poslancov, aby mu dali viac peňazí cez uvoľnenie dlhovej brzdy. Ako môže niekto stavať diaľnice bez seriózneho plánu prípravy a výstavby, ktorý majú všade vo vyspelých krajinách? To sa jednoducho nedá. Potvrdzuje to aj smutná tohtoročná realita: vláda v roku 2018 dokončí presne nula kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest.
Nie minister Érsek by mal žiadať poslancov o uvoľnenie dlhovej brzdy, ale poslanci by mali žiadať Érseka o uvoľnenie ministerského kresla.