Jednoduchý zákon z jednoducho päťdesiatimi opatreniami, ktoré jednoducho nikto dotknutý nepochopil. Od roku 2011 je platný predpis o tom, ako má vyzerať farmársky bitúnok a farmárska rozrábkareň. Od roku 2011 je platný predpis ako má vyzerať maloobchodná prevádzkareň s možnosťou výroby. Všetci pochopili, kto môže realizuje.
A teraz prišiel Karahuta s nápadom, ako má vyzerať farmársky bitúnok a farmárska rozrábkareň. Súčasne prišiel s návrhom, ako má vyzerať maloobchodná prevádzkareň s možnosťou výroby. Nikto okrem neho nevie prečo toto riešil parlament a pre koho.
Malo to byť povzbudenie všetkých záujemcov, ktorí sú dnes chovateľmi. Aby sa nebáli predpisov a strašiaka do maku - štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá za 10 rokov nevie uplatňovať výnímky ani stupeň rizika.
Nie pán Karahuta, ľudia sa nebáli štátnej veterinárnej a potravinovej správy, len neskočili na nezmysly a nerovnaký a diskriminačný prístup k posudzovaniu malých prevádzok pri aplikácii v podmienkach regiónov. To ešte aj veterinári radšej prižmúrili oči a radšej nevideli a nepočuli. Radšej domáca zabíjačka ako Vaše šikanovanie. A toto ste nezmenili. Takže ste nezmenili vôbec nič.
Chovatelia dobytka hlavne s ekonomických dôvodov, ale súčasne z dôvodov neúmernej a zbytočnej záťaže nemajú záujme o spracovanie a výrobu. A radšej v živom vyvážajú. Čistá práca a rozum nakupujúcich. Najväčším problémom je záťaž, ktorá sa nerovná riziku. A toto vonku nemajú, ale majú kvalitné mäso. Toto nie je o farmárskom bitúnku.
Zase neriešime ( ale to už je úmysel ) podstatu, ale bizardnosti. To hlavne preto, aby sa peniaze nedostali hospodáriacim roľníkom a rodinným podnikom ( ktorí pre ministerstvo ani neexistujú ).
Vy ste nevytvoril nič jednoduchšie ani ste nepomohol k odstráneniu obáv. Vytvoril ste ďalšiu nezmyselnú záťaž a bariéru medzi slovenskými potravinami a verejnosťou.
Rozumiete načo zasadal parlament a rokoval o tejto novele ?
Voľným projektilom bolo možné zabiť zviera aj doteraz. Spracovať v schválenej prevádzkarni tiež. Čo sme vlastne riešili ?
Nezabudnime na nenápadné a vždy stratené informácie - žiadny vplyv na štátny rozpočet. Tak ako, keď sa v zákone hovorí o veterinárnom dozore ? Je pravdou, že ak zmizlo Karahutovmu straníckemu kolegovi 24 miliónov, čo je dvojročná mzda všetkých veterinárnych lekárov na Slovensku, veľmi na nich neostane.
Každopádne, toľko opatrení pre jednu zastrelenú kravu na pasienku vylučuje jeho reálne zavedenie. Po jahňatách a divine teraz farmársky bitúnok, ako výkrik do tmy.
Len nerozumiem, prečo mu Bíreš nepovedal, že taký predpis už máme. Asi aby sa mohol domáhať aspoň toľkého balíka peňazí ako doteraz - aj keď musí zhodiť 10 %. A nakoniec, tento zákon nikto nebude aplikovať a ani veterinári. Na to nie sú ani peniaze a ani ľudia.
Absolútne nepochopenie potrieb od dua Vlčan - Karahuta. Neschopní pochopiť inú politickú ekonómiu ako dostali od červených kmérov.
Slovenská poľnohospodárska konkurencieschopnosť sa neodvíja ani od úplne triviálneho návrhu farmárskeho bitúnku ani investičného dlhu. To je len Vaša vízia dotovania krachujúceho rezortu. Ani keby ste do slovenského poľnohospodárstva naliali celú spoločnú poľnohospodársku politiku, nič sa nezmení. Slovensko môže byť konkurencieschopné len v oblasti miestnej produkcie a len v prípade masívnej podpory roľníckeho hospodárenia, výstavby súvisiacich zariadení a hospodárskych budov.
Všetky peniaze na sanáciu vymysleného investičného dlhu jednak nemajú nič spoločné so skutočným konkurenčným prostredím a iba deformujú reálne hospodárske pomery. Investovať nám treba do obnovy hospodárenia a nie na záchranu súčasnej krachujúcej schémy - spoločensky, morálne, sociálne, environmentálne a haló ekonóm a manažér Vlčan aj ekonomicky.
Miesto skutočnej obnovy vidieka sa začalo bagrovaním odtokových kanálov tiež krachujúcich meliorácií. Takže my nie sme krajina obnovy a rozvoja, ale krajina rozkvetu megalománie.
Červení kméri, kam patrí aj uvedené duo, vymysleli definície ako potravinová sebestačnosť a investičný dlh. Asi im haraši. Slovensko je v zmysle politiky únie sebestačné ( dostatok bezpečných ekonomicky dostupných potravín ) a investičný dlh nie je žiadna položka štátnej stratégie len žobrajúcich okupantov a parazitov.
My len jednoducho bránime výrobe domácich potravín u hospodáriacich prvovýrobcov a ich kooperácii a prispôsobení sa s miestnou komunitou a v prípade krízy naozaj vďaka tomu nebudeme mať dostatok potravín. Ale to nie je o Vašom podporovaní priemyselných prasačincov ani megalomanských zeleninových fariem. V prípade núdze oni padnú ako prví.
Všetky globálne poľnohospodárske podniky, alebo zničili miestne hospodárenie a sociálny systém alebo miestny ekosystém alebo jednoducho neboli zdrojom miestnej potravinovej sústavy - len otroctva a závislosti. Vo veľkých krajinách sa to niekedy stratilo, ale u nás to nerozchodíme.
