Slovenská úradná kontrola potravín je totožná s orgánmi štátnej veterinárnej správy. Je takmer nespochybniteľné, že všetky neprávosti v rezorte poľnohospodárstva neboli tak propagované a nemali takú popularitu, ako ponúkanie zabudnutých jogurtov po dobe spotreby v jednom alebo aj niekoľkých obchodoch. V konečnom dôsledku si kontrola prečítala len to, čo si môžeme prečítať všetci - dátum spotreby. Pompézne tlačové konferencie ministrov s prísediacim riaditeľom úradnej kontroly potravín, rodeným zväzákom a možno komunistom, ktorý sa nemení.
Nie je Vám niečo čudné ? Mne áno. Akoby som zažíval deja vu z čias totality, kde politická objednávka na nešírenie informácií bola meradlom. Fungovalo to. Ale dnes ?
Priznám sa, že nie je jednoduché zistiť, kde a kedy sa používajú podvodné potraviny. Ale práve preto je jediným kompetentným orgánom štátna veterinárna a potravinová správa. Ale ako môže efektívne vyhľadať ohrozujúce potraviny, keď práve, možno pri kávičke, v pohodlí registrovaného výrobcu preberá, aké máme bezpečné potraviny.
Krajiny spoločenstva prišli múdro na to, že podvody s potravinami sa dejú a treba ich nekompromisne odhaľovať. Preto vďaka týmto štátom a ich aktívnym orgánom za odhalenie škandálov s posypovou soľou v potravinách, dioxínmi vo vajciach, konským mäsom v hovädzích hamburgeroch a pod., len my sme neprišli na nič múdrejšie - len drahú, rokmi opakovanú vianočnú kontrolnú akciu, kde sa zistilo u výrobcov, ktorý desať rokov pri kontrolách nemali žiadny problém, že vyrábajú perfektnú a zdravú potravinu.
Áno, ten kto chce podvádzať nebude hľadať priamu cestu a informovať potravinovú kontrolu. Teda ak nebudeme aktívne vyhľadávať podvody s potravinami, je takmer isté, že sme ich prijímateľmi. Teda nie že nemáme nebezpečné potraviny, ale o nich nevieme alebo aspoň netušíme akých sú rozmerov.
Práve v tom čase. keď možno pri kávičke u legálneho a registrovaného výrobcu preberali ich dobré hygienické podmíenky, valili sa k nám pre pekárenský, mäsový a ďalší potravinársky priemysel tony surovín, ktoré nikto nikde nechcel alebo v lepšom prípade nás zachránili od hladu. A plus tony prípravkov na báze chémie, bez ktorých by spracovateľský priemysel tieto tony surovín nevedel použiť. A plus samozrejme potraviny od výmyslu sveta pre obchodné reťazce.
Áno je pravda, že kontroly nemôžu byť diskriminačné, ale rovnako nemôžu byť neúčinné a neefektívne. Ak si pozriete stránku štátnej veterinárnej a potravinovej správy zistíte, že percentá zistení sa rovnajú super nízkej účinnosti a to ešte rátam zistenia typu silná námraza v mraziacom boxe, alebo vytečené tekutiny na regáloch s nápojmi, alebo vysypaná ryža pri uskladnení ryže alebo zbytky a omrvinky pri predaji pekárenských výrobkov, alebo roztrhaný obal na mrazených výrobkoch v predajnom boxe. Myslím, že všetko čo uvádzam je hlavne obeť možnosti výberu spotrebiteľom a aj ich niekedy nevhodnej manipulácie a preberania tovaru. Teda obrovský efekt za obrovské peniaze - verejné.
Okrem štatisticky a propagandisticky smerovaných prezentácií o bezpečnosti potravín, za ktoré vďačíme mimochodom prevádzkovateľom a nie kontrole, nič. Žiadna konkrétna informácia s ktorou by sa mohla štátna veterinárna a potravinová správa pochváliť v oblasti, ktorú od nej verejnosť očakáva. Alebo aby som bol presnejší, nič o nebezpečných potravinách, nič o podvodoch, nič o škandáloch. Ak je zverejnená analýza, ktorá preukazuje porušenie predpisov, je dávno skonzumovaná. A stále dookola, stovky kontrol bez výsledkov a žiadne účinné odhalenie podvodu.
Nie vážení, toto nie je blog o potravinovom semafóre. Naopak, toto je blog o našich bezprecedentných administratívnych výmysloch smerovaných proti slovenským potravinám, ich diskriminácii, o zbytočných fyzických kontrolách regulárnych výrobcov, o nekontrolovanej organizácii úradnej kontroly potravín, kalibrovanej na posedenie pri croissantoch a kávičke
Vďaka rôznym schémam predchádzajúcim možnosť výroby potravín sa ľudia dozvedajú o tom, že bez kolaborácie nebudú vyrábať nič. Všetci sme zajatcami tejto administratívnej mašinérie, ktorá nedovolí žiadny rozvoj malého a rodinného produkovania potravín bez ultrahygienických požiadaviek. Pozor, som posledný, ktorý má niečo proti hygiene, problém je ten, že výroba potravín si žiada viac znalostí o možných rizikách ako o znalosti šikany. Viac schopnosti primeranosti ako opičenie sa po gigantoch s neobmedzenými finančnými možnosťami. A možno som práve trafil, klinec po hlavičke.
A sme znova na začiatku. Bizardnosti na úkor odhaľovania podvodov a škandálov, šikanovanie a zdržiavanie regulárnych výrobcov, posúvanie úradnej kontroly potravín nad zodpovednosť prevádzkovateľov, nekontrolovateľná a nekontrolovaná efektívnosť a účinnosť. Neustály boj o prežitie medzi kontrolnými úradmi. To je slovenská úradná kontrola potravín. Podobnosť s realitou je čisto náhodná.
MVDr. Ján Marton
