Dovoľte, ba som uviedol vedenie rezortu poľnohospodárstva - predseda parlamentného výboru - díler hnojiva, minister - lesný úradník, štátny tajomník - katastrálny byrokrat, poslankyňa - šéfka lobistickej komory, šéf ľavej poľnohospodárskej komory - poskok oligarchu.. Čo môže táto úderka vybojovať pre poľnohospodárov. inak ako to bolo za lúpežníkov. Nič, teda nič iné ako lúpežníci predchádzajúcej vlády.
Je zrejmé, že verejnosti sa opakovane predkladá model akéhosi ohrozenia z nedostatku potravín, model akýchsi slovenských potravín, ktorý majú vyriešiť priemyselné potravinárske podniky a veľkoplošné hospodárstva. Samozrejme, že je to hlúposť a obyčajný tlak obchodných a finančných záujmov na zachovanie vplyvu na trhu. Tento model je základ pre trvalú okupáciu pôdy oligarchami a jej devastáciu.
V slovenskom poľnohospodárstve ide o úplne niečo iné. Práve pre ťažkosti obmedzovania a stropovania veľkých poľnohospodárskych podnikov - ktoré sa štruktúrou a manažmentom nepodobajú na žiadny z udržateľných modelov hospodársky vyspelých krajín - je nevyhnutné solidárne podporiť a rozvíjať od časov násilnej kolektivizácie diskvalifikované roľnícke hospodárstva a rodinné poľnohospodárske podniky, ktoré sú základom produktívneho a udržateľného hospodárenia .
Obce na vidieku sa spôsobom bývania zmenili na mestské časti a rekreačné oblasti obklopené okupovanou poľnohospodárskou pôdou. Nič proti tomu - ale kde je solidarita s hospodárením na pôde, katastrofálne podmienky pre roľníkov, vytláčanie poľnohospodárov do extravilánu - hotový podnos pre agrobarónov. O čom tu točíme ? O akých slovenských potravinách a vidieku ?
Až mi je čudné, prečo sa vládami vyvíja tak obrovský tlak na obmedzovanie priameho predaja a finalizácie potravín na hospodárstve a ešte čudnejšie mi je, že verejnosť si necháva brnkať po nose rôznymi likvidačnými legislatívnymi pamfletmi a hygienickými normami vytvorenými byrokratmi, ktoré sa predávajú ako podpora malých poľnohospodárov a ochrana zdravia. Je až smiešne, ako sa predáva obmedzovanie a šikana za rozvojový a podporný program.
Problém je v tom, že akýkoľvek náznak zmeny smerovania sa v momente obráti na typicky slovenské osobné alebo úzko skupinové záujmy. Preto sa slovenské poľnohospodárstvo nemá kam pohnúť. Ak k tomu prirátam slabý prístup k technologickým inováciám a digitalizácii, sme na okraji priepasti, do ktorej zákonite musíme spadnúť.
Je pravdou, že v skutočnosti nemusíme ani pohnúť prstom a potravín bude dostatok. Máme však jeden problém, ktorý nikto nerieši. Akákoľvek bariéra medzi pôdou a vlastníkmi, akákoľvek bariéra medzi vidieckym prostredím a poľnohospodárstvom znamená jediné, závislosť všetkého druhu.
Idú mi skutočne na nervy makroekonomické analýzy, ktoré by pre svoj tabuľkový orgazmus predali aj vlastnú mater. Kde sú sociálne, spoločenské a environmentálne súvislosti, ktoré v tomto rezorte majú skutočnú merateľnú hodnotu - ale nie pre bankárov a finančníkov.
Sme špecialisti na riešenie dôsledkov ale nevieme ( nechceme ) vyriešiť príčiny. Zrušíme totalitu, zrušíme vedúcu úlohu strany, zrušíme centrálne plánovanie aby sme ich nahradili totalitou finančnej závislosti, centrálnou administratívnou a šikanou.
Je potrebné, aby sa poľnohospodárstvo, ktoré mimochodom všade zaostáva dvojnásobne za priemyselnou revolúciou, prispôsobovalo rýchlo sa meniacemu prostrediu digitálnej revolúcie a globalizácie. Nová éra digitálnej inovácie poskytuje príležitosti.
Preto je potrebné, aby sa zmenili ukazovatele, ktoré sa dotýkajú rezortných parametrov. Ak máme čakať na dary ministerstva financií, potom skutočne netreba prívesok v podobe ministerstva pôdohospodárstva. Ministerstvo musí viesť odborník na strategické manažovanie rezortu, mať jasné ciele a byť nezávislý od úzkych lobistických a finančných záujmov. Musí byť znalec v oblastí poľnohospodárskych vied, konzervatívny stratég v oblasti rozvoja vidieka a hlavne mať schopnosti komunikovať stratégiu s poľnohospodárskou a potravinárskou verejnosťou. Preto je nevyhnutné, aby poľnohospodárstvo začali riadiť poľnohospodári - odborníci. Som presvedčený, že akýkoľvek skutočný poľnohospodár má jasno v solidarite medzi veľkými a malými, v rozlíšení komoditného trhu, zásobovacieho reťazca a miestnej potravinovej sebestačnosti. Na druhej strane sme si sami vinní neschopnosťou pochopiť význam pôdy a dôležitosti vzťahu jej vlastníctva k udržateľnosti poľnohospodárskej produkcie.
Vyzývam na okamžité a odvážne riešenia, na vidieku musí byť pánom hospodár na pôde nie rekreant. Ak to nevieme dosiahnuť na úrovni samosprávy, tak musí zasiahnuť štát. Pôdu potrebujeme pre produkciu potravín a sociálny a demografický vývoj na miestnej úrovni a nie na otročenie na panskom.
Sme potravinárskym slimákom sveta a to ešte neviem, či nejdeme v protismere. Tu už nejde ani o nejakú formu konfliktu medzi veľkým a malým poľnohospodárstvom a neschopnosťou produkovať potraviny. Tu ide o vyslovene diskvalifikáciu akejkoľvek formy vlastnej pestovateľskej a chovateľskej činnosti, jej obmedzovanie, neprimeranú reguláciu a potláčanie. Niekto za tým stojí.
Poviem Vám svoj názor - zdá sa mi, že ani terajšie vedenie poľnohospodárstva na to nemá.
