Téma dňa - tamtí boli lúpežníci, títo sú tupci ?

Písmo: A- | A+

Nekonečný príbeh politického guľášu v oblasti rozvoja vidieka a trvalá neschopnosť poradiť si s tým.

Včera som odtrpel reláciu téma dňa s obsadením - lesný škriatok, socialistický realista, profesionálna byrokratka a predseda lobistickej komory. Nikto, kto by videl niekedy skutočný vidiek, prácu na poli alebo živého roľníka. Primitívny útok politikov na emócie verejnosti, zásobovací reťazec a úplne nezmyselné výstrahy pred krízou dodávateľského reťazca, ktorý práve teraz ukázal svoju nenahraditeľnosť. Rozvoj vidieka nestojí a nepadá na globálnom dodávateľskom reťazci. Naopak - stojí úplne mimo tejto sféry.

Miesto stratégie počítajú kamióny na hraniciach, miesto jasne formulovanej ochrany a podpory hospodárenia na pôde tárajú o naliatí zdrojov do obnovy hrdzou zožratej melioračnej sústavy. No jasne, veď roľník im nedonesie do straníckych centrál zlaté vajíčka. Nikdy. Ale toto, to by bol kšeft. Úplne zásadný pri vidiek. Zaspali títo geniálny umelci hlavne v oblasti inovácií. A to je pre vidiek rozhodujúce.

Je zrejmé, že politici pokračujú vo vytĺkaní politického kapitálu z témy slovenských potravín a potravinovej sebestačnosti, pričom - pri rôznych cieľoch tohto kvarteta - veľmi dobre vedia, že ich jedinou úlohou je potravinová bezpečnosť. Dostatok ekonomický dostupných potravín v zásobovacom reťazci.

Takto poľnohospodárstvo 70 rokov cúva. Cúvame práve pre odpútavanie pozornosti od podstaty. Nešťastím poľnohospodárstva je naša vlastná dezorientácia. Neschopnosť vnímať skutočné potreby vidieka, katastrofálnu demografickú krivku, rozvrátené sociálne prostredia, špinavé životné prostredie, prenechanie vidieka napospas socialistickej industrializácii.

My tu roky staviame model úpravy vzťahov a pritom potrebujeme len jasne formulovať - máš pôdu, dostaneš 50 % na najnovšie technológie a digitalizáciu hospodárstva a pritom regulárnu priamu podporu. Čo je takmer druhých 50 %. A máme vec vybavenú. Nie, my budeme donekonečna politizovať a živiť háveď. Žiadne veľké a malé. Ale vhodné a schopné. Keby sa nestrácal čas blúdením, máme to už hotové - 20 rokov. A bohatý vidiek. A potravinovú sebestačnosť. Už pochopme, že existuje len jeden normálny a udržateľný model poľnohospodárstva. Existuje všade tam, kde štát násilne nezasiahol do vlastníctva pôdy. Nevymýšľajme a urobme to, čo je nevyhnutné. Okamžite a bleskovo podporme hospodárenie na pôde.

Spoločenský vývoj je vec zložitá, ak sme nepochopil za 70 rokov, že nikde vo svete neexistuje udržateľný model socialistického hospodárenia na pôde, to chce odvahu. Aby sme nepochopili, že majetkom, ktorý sa nedá rozmnožiť je pôda. A práve týmto bezprecedentným váhaním strácame čas a ... potraviny. Ostali sme rozvojovou krajinou. Pre rozvrat ekonomického, sociálneho a spoločenského prostredia na vidieku. Nemáme hospodárov na pôde, máme finančné skupiny. Nemáme hospodárstva, máme logistické centrá. Nemáme slobodných roľníkov, máme bankových vazalov. Nemáme produkciu potravín, máme nadmernú reguláciu. A tí, ktorí to vydržali, tým hore uvedené kvarteto poľnohospodárskych analfabetov so svojimi pokračujúcimi úletmi o slovenských potravinách a jahňatách na našom trhu nepomôže. Naopak, stále dookola spájajú rozvoj s reguláciou, čo je neprijateľné - a samozrejme likvidačné a účelové.

Vývoj poľnohospodárstva na rozdiel pod potravinárstva máme vo vlastných rukách. Tieto konferenčné stratégie nemajú žiadny reálny základ. Len politicky pokrývajú objektívny nezáujem a neznalosť verejnosti, odtrhnutej od podstaty. Jedno jediné je pravda. Rozdrobenosť pôdy, ale aj tam si jednoducho nevedia poradiť. Pozemkové úpravy boli vždy historicky súčasťou revolúcie, podvodov, korupcie. Preto je všetko príprava na oklamanie verejnosti. Tu nejde o poľnohospodárstvo.

Poľnohospodárstvo a vidiek je potrebné definitívne vytrhnúť z prostredia politickej demagógie, záujmových skupín a stavovských organizácií. Je potrebné ho usporiadať na miestnej a regionálnej samosprávnej úrovni. Jeho miesto je na orgánoch regionálneho rozvoja a inováciách.

Je potrebné regulovať hlavne ochranu a podporu hospodárenia na pôde. Ak bude prístup k hospodáreniu, verejnosť si nájde spôsob usporiadania, ak budeme spravodlivá krajina s vymožiteľnými, uplatniteľnými a zrozumiteľnými zákonmi. Treba vykynožiť byrokratickú úderku formovanú ešte na komunistických výboroch a ich vplyv na poľnohospodárstvo.

O čom my tu stále točíme. Je úplne zrejmé, že ministerstvo pôdohospodárstva nie je schopné, bez ohľadu na momentálnu politickú reprezentáciu, otočiť strategické smerovanie vidieka. Je prerastené dotačnými a nie verejnými záujmami. Je plné croissantových cestovateľov do európskych agentúr a kontrolných magorov, ktorý každú aktivitu smerom k rozvoju potlačili nadmernou reguláciou a ochranou svojich vlastných inštitúcií na úkor vidieka.. A títo nás idú učiť o potravinovej sebestačnosti.

Viackrát som písal, že toto nie je cesta. Vytvorila sa pyramída demagógie a propagandy o slovenských potravinách a potravinovej sebestačnosti, na vrchole ktorej stoja - politici. Ak by toto nebolo, nemali by do čoho zaťať. Tak ako každé zdravé odvetvie, fungovalo by úplne prirodzene, vytvorili by sa funkčné hospodárske celky, čo potrebuje jedno jediné - prestať vytvárať bariéry. Ale čo môžete s vyššie uvedenými blúzniacimi persónami.

Tu cielene a úmyselne likvidujeme hospodárenie s cieľom produkcie potravín a súčasne sa tí istí politici oháňajú potrebou jej podpory. Toto je politická agenda bez cieľa a konca - ale prinášajúca zlaté vajcia. Veď hovoria to isté, čo tí pred nimi. Ťarbavosť pri realizácii obnovy vidieka je len dôkazom, že je potrebná radikálnejšia zmena v usporiadaní ústredných orgánov štátnej správy a ich kompetencií.

Ale myslím, že viem. To je vojna o to, kto bude riadiť zásobovací reťazec a kto bude na tom profitovať. Preto čumíme na Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Švajčiarsko, Poľsko, kde farmár je kráľ.. 

Títo štyria mimozemšťania vôbec nerozprávali o poľnohospodárstve. Títo štyria kabinetní poľnohospodári rozprávali o sebe. Biľakovsko - Jakešovko - Mečiarovsko - Ficovsko nezmyselné sny o obnovách starých a zdevastovaných melioračných zariadení, podporách pre potravinárskych gigantov a o šťastných zajtrajškoch socialistického poľnohospodárstva nenahradili riešením..

Ani jeden bod, ktorý by viedol k verejnému záujmu, k naplneniu potrieb. Už je zrejmé, že katastrofa poľnohospodárstva a potravinárstva je zakorenená v úmyselnom rozvrate vidieka a devastácii pôdy, vytvorenej našimi vlastnými opatreniami.

Dozvedel som sa len to, čo nám je jasné. Slovenská politická a stavovská reprezentácia nevie reálne nastaviť poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Evidentne sú realisti len v presadzovaní svojich vlastných záujmov. Zase nič o konkrétnych krokoch, len o rozdeľovaní dotácií. Už sme sto krát uviedli, že tí skutoční občania, verejnosť alebo hospodári, ktorá ráno vstávajú obrobiť pôdu nič z toho nevideli a ani nepotrebovali. Lebo vzťah k pôde sa nerodí parazitovaním. Všetko ostatné je o pažravosti a našej neuveriteľnej blbosti , ako pristupujeme k poľnohospodárstvu a potravinárstvu.

Čistý populizmus v propagande o slovenskej sebestačnosti a slovenských potravinách, nezmysly o podpore potravinárstva a ešte väčšie o pozemkových úpravách. Útok na emócie občana od skupín, ktoré neboli schopné za 70 rokov pripraviť jeden jediný zmysluplný a uskutočniteľný projekt.

Toto nevyzerá ako žiadna koncepcia. Skôr nepripravenosť na ďalšie kolo ekonomicko spoločenských zmien, ktoré nás môžu definitívne diskvalifikovať. .

Skryť Zatvoriť reklamu