Je najvyšší čas vyhlásiť roľnícku mobilizáciu. Vlčan len pokračuje v kolektivizácii druhého stupňa a likviduje vidiek, roľnícke hospodárenie a gazdovanie občanov.
Úplne brutálne sa prostredníctvom zbytočnej regulácie nastavujú obmedzenia. Ďalším kokom je potom diskvalifikácia roľníckeho hospodárenia a gazdovania, pretože pre vládu neexistuje. To čo je občianske, verejné a nezávislé je proste len fikcia. Demokracia prerástla do diktátu developerov, finančných skupín, lobistov. A spravodlivosť zastala pri boji o moc. Spravodlivosť sa stala symbolom zmeny moci, ale nie spoločenskou normou. A tak bačujú tí istí - bez zopár zatvorených bielych koní.
My si však neuvedomujeme, že na roľníkoch bude stáť dostatok potravín - do roka a do dňa. Nie že by bol hlad, ale rovnako ako pri plyne budeme len štatistami. Maximálne tak bude musieť štát potraviny dotovať. Ono niekto to aj chce. Niekto nielen progresívny, ale aj krátkozraký a hlúpy ( alebo kúpený ). Niekto kto je pri moci.
Jednoducho ministerstvo pôdohospodárstva stratilo svoj rozmer ústredného orgánu štátnej správy Na rozhodujúci podiel rozpočtu prospieva únia, čo nie je dôvod aby tu exitovala nejaká distribučná štátna správa.
A potom, aj tak peniaze majú prečudesnú linku k definitívnej likvidácii roľníckeho hospodárenia a gazdovania. Ono sa netreba čudovať tomuto strachu moci, pretože roľníci boli vždy slobodní a nezávislí. A vždy slúžili na záchranu pred hladom.
Najnovšie si progresívna loby prichystala úplne bezprecedentne obmedzenia, ktoré nám umožňuje únia. Ono je to presne politika, ktorá tu už bola a nastolila základ dnešnej otrockej závislosti na potravinách. A v tomto zohrala hlavnú úlohu štátna veterinárna a potravinová správa. Vznikla ako podvodná konštrukcia ministerstva z politických dôvodov ( lacnejšie a lepšie a výsledok je drahšie na horšie ).
Tie isté pažravé skupiny nastoľujú reguláciu, ktorá je iná ako tá pre poľnohospodárov v krajinách únie. Tak tu máme len zopár vydieračov, hrajúcich sa na slovenské potravinárstvo. Tí istí, ktorí zabránili postupnej transformácii miestneho potravinárstva, ale spôsobili jeho rozklad.
Zmutované poľnohospodárstvo je v troskách. Ale roľnícke hospodárenie žije. Že by to bola príčina na jeho likvidáciu ? Čo mister Vlčan a Vaši kumpáni. Bankári z bielymi goliermi.
Komunikácia odbornej verejnosti ostáva len lakmusovým papierikom, kam až môžu finančné skupiny, korporácie, oligarchovia a ich prisluhovači na ministerstve zájsť vo vzťahu k lúpežníckemu systému obsadzovania pôdy. A aby sa nepovedalo, tak rieši ministerstvo bizardnú blbosť - farmárske bitúnky . Aspoň sa nebude rozprávať o podstate existencie SPF a hrozivom vývoji vplyvu poľnohospodárstva na krajinu ( priemyselné hnojivá a pod.). A to nie som aktivista.
Progresívny Vlčan statočne kráča v stopách predchodcov, bez výnimky. Robí tie isté kroky, oblbuje tými istými nezmyslami ( marketingový fond ), pre ďalšie a ďalšie byrokratické inštitúcie a priestor pre našich ľudí. Nakoniec, po ruke má ideologickú istotu devastácie krajiny - Jahnátkovu pravú ruku - Nouzovskú a hyperaktívneho všudybílka - hygienického barbara Bireša. Lídrov historickej likvidácie slovenského vidieka.
Je čas povedať jasne - poľnohospodárstvo má len jednu šancu. Osamostatniť sa od priemyselnej poľnohospodárskej a potravinárskej veľkovýroby a spojiť svoje sily s regionálnym rozvojom a krajinnou ekológiou. Inak skôr či neskôr zaplačeme.
Roľníci nemajú inú možnosť. Alebo naďalej slúžiť ako utierka pre rezortné ministerstvo alebo sa skutočne podieľať na formovaní vidieka a tresnúť po stole - takto to bude. A nech idú do...
Totalita je jednoducho tu a je jedno či je červená, zelená alebo hnedá. Je katastrofou pre občiansku spoločnosť. A rezort poľnohospodárstva je len propagandistickou a demagogickou hlasnou trúbou totality
