Po 70 rokoch môžeme postaviť slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo postavilo na nohy. Chce to len jediné. Vrátiť ľudí na pôdu. Urobiť to, čo fungovalo pred rokom 1950. Inovatívne a moderne.
Radikálne obmedziť priemyselné poľnohospodárstvo a radikálne podporiť rozvoj roľníckeho hospodárenia. Výsledky by sa dostavili okamžite - schopnosť zabezpečiť potravinovú sebestačnosť.
Bráni tomu šokujúce personálne obsadenie rezortu bankármi, ktorých z bánk vyhodili pre neschopnosť alebo pofidérne machinácie. Nakoniec ak to zoberieme z konca neustáleho rozkrádania dotácií, objavili sa na správno mieste.
Pred voľbami sme nerobili cestu týmto papučkovým byrokratom. Razili sme cestu všetkým tým, ktorí chceli alebo vedeli dorábať potraviny. Rovno prehlasujem, preč s týmito autistami.
V januári začína nové programovacie obdobie SPP. Ja zrejmé, že pre hospodáriacich roľníkov by bolo najlepšie, aby bola táto okupačná schéma zrušená. Bez zabezpečenie stropovania na plochu a na konečného užívateľa sme tam kde sme boli. A táto svorka poľnohospodárskych a potravinárskych diletantov na to nemá, aby to zabezpečila.
Dôkaz je alibistická a nekoncepčná stratégia. Pamflet upravený imbecilmi, ktorý na konci nespoznal ani jej autor. Politický paškvil bez merateľného cieľa a výsledkov.
Na činnosti tohto rezortu sa dá zreteľne čítať, ako ďaleko je od Dobrovičovej verejný záujem. To či pôda bude musieť byť ćhránená ako nerastné bohatvo alebo bude tovarom, nie je vôbec dôležité. Dôležité je, že ministerstvo stratilo kontrolu nad metastazovaním krachujúceho priemyselného poľnohospodárstva do krajiny, kontrolu nad importom uhlíkovej stopy z poľnohospodárskych veľmocí a schopnosťou zabezpečiť miestne potravinové sústavy.
Zločinecké formovanie poľnohospodárstva má svoje pokračovanie aj dnes. Nemôže každý roľník utekať na políciu s vydieraním alebo nátlakom. Ale práve preto je povinnosťou ministerstva nastaviť pravidlá v prospech hospodáriacej verejnosti a nie oligarchov, korporácií a agrobarónov. To bolo siláckych rečí a teraz tam sedia zmoknuté kury, ktoré neviedia čo so svojim mandátom a hlavne nevedia čo s našimi požiadavkami..Motovidlá.
Obhajovanie európskych nariadení úplne inak, ako sú napísané. Šaškovanie s obchodnými reťazcami, ktoré nás vodia za nos kvalitou a bezpečnosťou potravín - t.j. naučili nás trávu žrať ( a konské mäso miesto hovädzieho ).
Osobne prehlasujem, žetento rezort naďalej nemôže fungoval v dnešnej podobe. Mandát tejto vlády znel na úplnú transformáciu poľnohospodárstva a obnovu vidieka so všetkými úlohami, ktoré má plniť na základe podpory roľníckeho hospodárenia.
Miesto toho tu strácame čas s vysvetľovaním bizardných povinností a mentorovaním s absolútne nepripravnými persónami.
Tento trezort už klesol tak hlboko, že sa ho chytili zachraňovať bankári. Je tu len možnosť, že som mimo ja a niečo mi ušlo zo smerovania krajiny k hospodársky vyspelým štátom. Sme len banánový protektorát s elitou kolaborantov. Ja tu vidím len trvalú devastáciu všetkých foriem malého a rodinného hospoátrenia. Vodár, elektrikár alebo inštalatér môže ísť predávať svoju prácu do Švajčiarska. Ale roľníkovi musíme urobiť priestor doma, na pôde. Preto tento štát potravinovo krachuje - že sme ich vyhnali z pôdy..
Keby som stokrát nemal pravdu, samotné informácie o rezorte hovoria stále to isté - ideme dole vodou. Stále príde nejaký protektor alebo skupina parazitov, ktorý tento rezort oškube do posledného pierka a potom príde ďalší a ďalší, ktorý ide rezort zachraňovať. Fondy, dotácie a iné klientelistické zlodejiny.
Toto ide stále dookola. Nebol som nikdy mečiarovec, ale jedno po ňom zopakujem - táraji, gágaji a prďúsi.
Lokaji agrobrónov a oligarchov, neschopných videť verejný záujem.
Samotná podstata je úplne zreteľná. Kolektivizácia a následné modifikácie okupácie pôdy a parazitovania na nej.
Lebo jedno je isté - ak by ľudia začali znova obnovovať svoju potravinovú nezávislosť, konzílium celosvetových výrobcov krmív pre ľudí by prišla o primát. Preto si tieto vôbec nie legálne, ale skôr legalizované, globálne úžernícke spolky nachádzajú vo výkonnej moci svojich gašparkov.
A to je aj náš prípad. Autisti, bez akejkoľvek alternatívy vo verejnom záujme. Spolok, ktorý len pokračuje v nastavenej latke likvidácie hospodáriach roľníkov.
Je neuveriteľné, ako tápeme v úplne jednoduchých vzorcoch. Nikde na svete, okrem banánových republík nie je možné pôdu okupovať Doslova zločinecká schéma podpobná kolektivizačnej, pripravila ľudí o možnosť na pôde hospodáriť. Za pomoci legislatívneho biča sme sa pripravili o potravinovú sebestačnosť a hlavne o krajinu.
To, že niekto zaberie pol slovenska na svoje plantáže, je bez komentára. Ale to, že tým záberom zlikviduje krajinu a ešte dostane bonus z úplne nezmyselného systému podpory je na roľnícke povstanie. Je pravdou, že tých zopár utlačených roľníkov povstanie neurobí.
