Čo živí úradníkov, neuživí národ.

Písmo: A- | A+

Vždy ďalšie dôkazy o záujme byrokratov o veci verejné. Hlavne nech sa točia nové diely legislatívnych opatrení v ktorých hrá hlavnú úlohu - byrokrat.

Pred kamery sa postavil minister pôdohospodárstva a povedal ľuďom dlho očakávanú novinu - ako rieši neprimerané podmienky obchodníkov medzi sebou. Právna norma, ktorá sa nijako nedotýka verejnosti, len a len výrobcov a obchodných reťazcov, zaujala ministerských úradníkov tak, že vznikol na ministerstve celý jeden odbor obchodného dozoru. Že sú za tým len úzke lobistické záujmy, netreba hovoriť. A ich spoločné záujmy rozširovať zbytočné úrady a orgány v oblastiach, kde štát má možnosť efektívne a účinne využiť doterajšie normy a prípadne organizácie. Ale načo ich využiť, keď máme možnosť vytvoriť nový odbor na ministerstve. Hodnota za peniaze ? Skôr naše peniaze za nič.

Inak smernica o neprimeraných podmienkach ( škoda reči, lebo je to výmysel regulátorov a kontrolórov splodený pri croissantoch ) sama uvádza účinný spôsob vymáhania prostredníctvom obchodného práva a možnosti mediácie prirodzených obchodných partnerov ( u nás štátom a stavovskými organizáciami postavených do pozície protivníkov ), ktorí potrebujú ruku štátu aby sa ( ne ) dohodli.

Pretože táto smernica je normou obchodnou, nemá nič spoločné s verejnosťou a spotrebiteľmi, preto je mimo ich záujmu. Úspešne zvyšuje administratívnu záťaž a rozširuje byrokratický aparát. Ľutujem len tých, akože prijímateľov opatrení, ktorým táto fraška nebude nič platná. Každý, opakujem každý úspešný výrobca alebo podnikateľ nepotrebuje úradnícky cirkus pre uplatnenie sa na trhu. Neviem si predstaviť, že budem partner s niekým, kto má udáva na štátnom orgáne. Ak už, tak potom súd ( mediácia ) - to mi sedí.

Ak by niekto chcel polemizovať o potrebe definície neprimeraných podmienok, som posledný, ktorý by videl problém v ich zavedení v preukázateľnom prípade do právneho poriadku. Ale nie je normálne, aby na ministerstve sedela s vyloženými nohami na stole úderka, ktorá by za verejné financie kontrolovala obchodný vzťah medzi dvoma partnermi. Ako je uvedené vyššie, sú efektívne a účinné páky ( mediácia a súdna moc ), ktorá v prípade skutočne podvodného konania je v obchodnom vzťahu oprávnená vykonať rozhodnutie. Ale správny orgán v tomto naozaj nemôžeme brať vážne. Iba v jednom, hľadať, kde ešte môžeme vyberať pokuty. Akože čo, potom si jeden vyberie - takého obchodného partnera chcem, za ktorého som dostal pokutu. S tým chcem spolupracovať. Čo sme už úplne spadli na hlavu ? Alebo budem vydierať - bu bu bu, pošlem na teba kontrolu ? A potom čo, už budem úspešný ?

Mimochodom, poďakujme súčasne ministerstvu za vytvorenie neprekonateľných bariér, ktoré neumožňujú presun vlastných produktov prvovýroby na spracovanie. Poďakujme, že môžeme láskavo vyvážať bez obmedzenia, ale spracovať len nejaké kilogramy prepočítané tak, aby sme sa náhodou nestali konkurenciou. Poďakujme, že právne normy odobruje orgán, ktorý má kontrolovať. Čo tak prijať zákon o neprimeraných podmienkach vytvorených ministerstvom pre vidiek a spracovanie potravín.

Na stole je ďalšia právna norma - 26 x otváraný a novelizovaný Zákon o potravinách. Tohto roku sme už dostali skutočne nevyhnutný potravinový semafor, aby sme nemuseli čítať zloženie, ale aby za nás rozhodla - aplikácia. Dúfam, že ste ešte natoľko obozretní, aby ste pochopili - nevyberaj, my za Teba vyberieme. Je pravdou, že jedna generácia má na to dostatočne nastavený softvér. Ale prečo zákon pre jedného podnikateľa ? Že je poslanec ?

A teraz sa ministerstvo rozhodlo, že jedna zmena je málo, tak aspoň dve za štvrťrok. Zdravie ľudí nie je až tak podstatné ako sledovať obchodné zmluvy, tak sa rozhodlo orgánu úradnej kontroly potravín ubrať z povinností kontrolovať bezpečnosť potravín a pridať kontrolu obchodných zmlúv. Úplne mimo zákonných opatrení a cieľov. Veď sa už dávno vie, že spotrebiteľ sa najlepšie vie chrániť sám ak má dostatok informácií. Preboha, čo by všetka tá komunita robila. Veď oni nič iné robiť nevedia. Tlmočia nám, čo si vieme prečítať. Nie je dôležitá norma, dôležitý je úradník. Otázka je, prečo nám to tak málo vadí.

Sme na dne. Vymýšľame ďalšie a ďalšie bizardnosti nehodné kultúrnej krajiny. Preferujeme reguláciu pred dôverou, úradníka pred tvorcom hodnôt, závislosť pred slobodou. Sme krajinou bez budúcnosti - teda ak nemám na mysli budúcnosť byrokratov. Všetci ostatní sme nesvojprávni. Najhoršie je, že je to normou.

Každá spoločnosť potrebuje pravidlá, Rozdiel je v ich primeranosti a konečnej zodpovednosti.

Skryť Zatvoriť reklamu