Celkom na začiatok je potrebné uviesť, že ŠVPS SR vznikla ako politická objednávka. Nikto nezávisle neskúmal potrebu ani dôsledky. Jediným meradlom bola ekonomická efektivita, prerátaná úchylnými ekonomickými podkladmi a ktoré sa nikdy nenaplnili. Jediným merateľným cieľom v čase vzniku ŠVPS SR bola efektivita, pričom náklady na úradnú kontrolu potravín naopak neustále narastali. Až do nekonečna.
Tlačovou konferenciu Vlčana a Bíreša o výsledkoch kontroly poľského najvyššieho kontrolného úradu sa paradoxne potvrdila neschopnosť a nespôsobilosť úradnej kontroly potravín u nás. Úplná dezorganizácia a chaos. Anarchia a bordel.
Je veľmi pofidérne a až hlúpe, ak takýto dvaja vysokí činitelia nevedia rozlíšiť ( a ja pridávam, že to robia účelovo ) integráciu systému od integrácie orgánu. Totiž integrácia systému je skutočne základom ochrany nášho zdravia, kým integrácia orgánu je len politickou manipuláciou. A to išlo aj pri precíznom poľskom štátnom dozore - definovať stav integrácie systému v záujme ochrany zdravia ľudí. A títo dvaja deformátori to pochopili ako možnosť pozametať s inou ako politickou kontrolou potravín.
Z nášho integrovaného systému vypadlo ( úmyselne vyradili ) to, čo ho robí vierohodným - štátny dozor nad organizáciou úradnej kontroly potravín. Slovenská úradná kontrola potravín nie je nezávislá. Je politickým orgánom, ktorého menuje minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. A navyše ani nie priamo ako najvyššiu autoritu kontroly potravín ale ako tieň alebo dvojníka hlavného veterinárneho lekára. Dr.Jekyll a Mr.Hyde. A ústredný riaditeľ sa ministrovi aj zodpovedá. Menuje a odvoláva ho. Ale bezpečnosť potravín na rozdiel od potravinovej bezpečnosti nie je záležitosť politická.
A tak náš model je len politickou predstavou a nie odbornou organizáciou. Prezentuje sa výsledkami, ktoré mu neprináležia - zabezpečovaním bezpečnosti potravín. Ale to sú predsa prevádzkovatelia.
Ak sa pozrieme na efektívnosť a účinnosť samotnej kontroly potravín - výsledok je mizivý a hlavne drahý. Vysoké percento dosahujúce blízkosti 100 % je totiž jalový pokus o monitoring končiaci represívnym konaním o pokute. Ale týmto zdravie ľudí neochránime.
Pravou úlohou organizácie úradnej kontroly potravín je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí. A teraz zistíme, že Vlčan s Bírešom nám odkázali, že síce zistili salmonelu, ale bohužiaľ len tam, kde už bola skonzumovaná. Boh nás ochraňuj.
Z uvedeného dôvodu nemožno výsledky slovenskej organizácie úradnej kontroly potravín brať vážne. Len ako politickú prezentáciu podobnú TK Vlčana a Bíreša. Štatistické a formálne prezentácie bez elementárnej opory. A organizácia je aj tak nastavená. Aby bola čo najbližšie k ústredným a regionálnym politickým orgánom. A tak sa aj obsadzuje. A tam sa aj zodpovedá.
Toto je veľmi zlým signálom pre spotrebiteľov a ochranu zdravia. Nie je to isté nemať nebezpečné potraviny a o nich nevedieť. Nie je to isté rozprávať o nekvalitných poľských potravinách a nemať schopnosť zabrániť ich konzumácii.
Ministerstvo vôbec neplní svoju zákonnú funkciu. V oblasti vnútroštátneho potravinového práva nikto nevykonáva dozorovú aktivitu. A tak tu máme organizáciu, ktorá síce tvrdí, že je špičková, ale nevie to preukázať a navyše sa bojí si to dať preukázať. Bol by to totiž úplne spoľahlivo jej koniec.
A má pravdu. Je mať z čoho strach. Neexistujúca vedecká a analytická podpora na stanovenie stupňa rizika. Nahradená akýmsi pseudoposúdením počtu kontrol k zisteným nedostatkom. Administratívna štatistika na úkor sofistikovaného posúdenia a vyhodnotenia za účelom rýchlej rekcie. Tabuľky, ktoré ukážu, čo sme pojedli zlého. Kontrola postavená hore nohami.
Ale ako sa nás to dotýka. Obrazne povedané, sú všade len nie tam kde je potrebné. Táto forma je jednoducho drahá a neúčinná.
Preto je potrebná dôkladná kontrola vo forme štátneho dozoru nad organizáciou úradnej kontroly potravín v SR. Je potrebné vyhodnotiť všetky aspekty jej účinnosti a efektivity v súvislosti s cieľmi zabezpečiť ochranu zdravia ľudí. Je potrebné analyzovať potrebu vykonávania plánovanej kontroly za verejné financie a využiť ich pri cielenej kontrole vyhľadávania podvodov a falšovania potravín.
Organizácia úradnej kontroly potravín je preukázateľným paškvilom aj v ochrane spotrebiteľa. Neporozumením integrácie kontrolných opatrení v potravinovom reťazci zo strany ministerstva a ŠVPS SR dochádza k elementárnej konfrontácii kontrolných zistení vykonaných v jednom stupni potravinovej kontroly ( výroba a uvádzanie na trh ) s kontrolnými zisteniami pri kontrole práv ochrany spotrebiteľa. Inak povedané jedna a tá istá inštitúcia a personál si sám odpovedá na otázku, či sme to urobili v prvom stupni zle. A ak áno, spotrebiteľ má smolu. Ale úradná kontrola potravín nie je na to, aby si inštitúcia sama potvrdzovala svoju neomylnosť, ale naopak.
Každopádne je potrebný integrovaný systém, zostavený z odborných a profesionálnych inštitúcií špecializovaných na jednotlivé prvky potravinového reťazca a schéma štátneho dozoru, ktorá bude schopná tento systém posúdiť a naprávať. Inak je to zavretá konzerva, v ktorej hnije zatuchnutá a nepoužiteľná organizácia.
