V mesiaci január, keď sa z rôznych a pochopiteľných dôvodov úradná kontrola potravín redukovala na minimum - teda fyzická kontrola prevádzkovateľov - preukázalo sa, že zníženie frekvencie kontrol nemá nič s účinnosťou ( čo už dávno vieme ). Dôležitá je účinnosť každej jednej kontroly zvlášť. Keby ich bolo milión, stále to bude o tých istých číslach. Nás zaujíma jedna jediná a jedinečná, ktorá zistí kto, kde a ako nás ohrozuje.. Aj tých 200 vykonaných kontrol nemalo žiadnu merateľnú účinnosť. Teda máme ( mali sme ) vysokú frekvenciu a nemáme výsledky. Hlavne, že chodíme a chodíme a míňame a míňame a šikanujeme a šikanujeme. Hlavne malých, lebo na tých veľkých táto mega kontrola nedorástla. Neviem či im dokonca neslúži.
Namiesto toho aby sme hľadali podvody a ohrozenie, navštevujeme ( doslova sú to návštevy, pretože 99 % legálnych prevádzkovateľov nemá problém alebo problém je nedôslednosť kontroly ) prevádzky a vytvárame štatistické a propagandistické vzorce hodné politikov a nie orgánu úradnej kontroly potravín. A nakoniec z tej štatistiky vyplýva márna snaha o nález vážneho ohrozenia. Ak to zoberieme cez výkonnosť, tak ,môžeme ísť na polovičný plyn a to je pekný ušetrený balík. A tlak na pekne zvýšenú výkonnosť.
Ešte donedávna boli témou dňa miliónové pokuty a dnes nie je do čoho zaťať ? Ústavný súd rieši neprimeranosť tohto pokusu zo strany štátnej veterinárnej a potravinovej správy zasiahnuť do práv podnikateľov. Kto za tým bol a či sa nejednalo o organizovanú skupinu alebo pokus, pripravený úmyselne so snahou destabilizovať zásobovací reťazec v SR alebo zase nejaký záujmový klub, musia sa vysporiadať orgány činné v trestnom konaní. Nejde tu ani o krokodílie slzy nad obchodnými reťazcami, ktorých tento systém evidentne mimo zákonného rámca postihol ( ale zase na smiech celému svetu, nikdy neboli zaplatené ). Ide o dôveryhodnosť inštitúcie, ktorú stratila.
Ide o dôkaz, aká slabulinká ja schopnosť organizácie úradnej kontroly potravín plniť svoju funkciu, efektívne a účinne vyhľadať a identifikovať podvody a ohrozenia potravinami a aká silná je väzba na politickú objednávku. A to už nemôže byť verejný záujem, ktorému má táto časť verejnej správy slúžiť, ale ústretovosť lobujúcim záujmovým a finančným skupinám.
V roku 2008 som upozornil na konfliktnú schému organizácie úradnej kontroly potravín, ktorá vznikla spojením potravinovej inšpekcie a veterinárnej správy. Táto fúzia prebehla v čase, keď bolo potrebné veľmi odborne a efektívne formovať kontrolu potravín, pretože sa chystal vstup do štruktúr spoločenstva a prijímanie zásadných aktov v oblasti hygieny potravín. Základom každej úradnej kontroly je nezávislosť. Tak si teda kamaráti z mokrej štvrte v roku 2000 povedali, že nezávislosť, to je politicky ,motivovaná centralizácia. Teda mať všetko pod palcom. Aj jedno aj druhé je katastrofa. Ale čo spravíte ak na čele kontroly je absolvent večernej univerzity marxizmu leninizmu. Nakoniec menuje ho súkmeňovec, ktorý nepadol ďaleko od stromu. Hlavne, že plačeme nad potravinovou sebestačnosťou. Hlavne, že sme sebestační v drezúrovaní a kontrolách.
Od roku 2000 kedy vznikla spojením potravinárskej inšpekcie a veterinárnej správy nová organizácia, bojuje o holý život. tými najhoršími zbraňami ( ak mám na mysli verejnosť ). Nepripravený orgán kontroly, ktorý vznikol ako pohrobok totalitných inštitúcií - jednej čihi a druhej hota. Veterinári ako lekári zvyknutý vydávať recepty a pečiatky a potravinári, síce špecialisti, ale za predošlé roky priveľmi zviazaní s prevádzkovateľmi. Držia ako rukojemníkov prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, pre ministerstvo slúžila ako utierka na zakrývanie káuz a spotrebiteľ ju zaujíma len pri prezentácii na propagandistických a štatistických prezentáciách s ministrami v médiách. Úrad propagandy a štatistiky.
Keby som mal prirovnať postupy v čase keď sa lámal chlieb slovenského potravinárstva, tak spokojne môžem použiť prirovnanie k vypustenej detskej škôlke ( ale bola to iná a sofistikovanejšia úderka ) . Prekrúcanie pravidiel, nepripravené postupy, chaos v informáciách, rôznorodé požiadavky ale aj korupcia doplietli prevádzkovateľov tak, že nakoniec na rozdiel od ostatných prístupových štátov pozatvárali prevádzky. Hlavne, že ostali vybraní a k výrobcom sa prisali chemické potravinárske giganty. Chceš vyrobiť potravinu, syp. Toto je legálne a na to netreba potravinovú kobru. Nás zaujíma skôr, prečo sa dá iba toto - lebo Bíreš - cestovateľ na bruselské mítingy s kvalitným premývaním závitov ? My vieme čítať a písať po bruselsky - a vidíme to inak.
Ústredným riaditeľom kontroly potravín je hlavný veterinárny lekár, teda musí to byť zo zákona schizofrenik. Dr. Jekyll - Mr. Hyde. Jeden cez deň, ako ten, čo lieči ochorenia zvierat, pečiatkuje recepty a anamnézy, schvaľuje lieky, riadi výživu zvierat, riadi ochranu pred prenosom chorôb zo zvierat na ľudí a druhý ako ten, čo v noci dáva pozor, aby sa neprevalilo, že cez deň niečo pokazil. Teda ak pokazil, vie to len on sám. To je kontrola potravín na Slovensku. To je presne to isté, ako keby bol prezidentom policajného zboru jeden so služobných psov. Absolútna podriadenosť šéfa kontroly potravín v postavení hlavného veterinárneho lekára je fraška. Riadenie je v priamom konflikte a zakladá predpoklad ohrozenia nezávislosti a pochybnosti o možnej nestrannosti.
Nie vyšetrovací ale kolaboratívny systém. No veď jasné. Ak by sa niečo prevalilo, ide preč minister pôdohospodárstva. A kto menuje schizofrenika na čele úradnej kontroly potravín - minister pôdohospodárstva. Vy tejto organizácii dôverujete ? A tak radšej pekne kolaborujú v záujme záchrany inštitúcií. Kde je ochrana zdravia a spotrebiteľa ? Len naoko.
A ešte jedna nočná mora. Zákon o správnom konaní. Deduško zákon v oblastiach rozhodovacej právomoci správnych orgánov, možno ešte použiteľný. Ale komédia pri rozhodnutiach kontrolných orgánov o pokutách. Inšpektor si vypíše ( mnohokrát naškrabe ) inšpekčný záznam niekedy ťažko čitateľný a teda ťažko reprodukovateľný. Kde sú časy, kedy bude môcť inšpektor štátnej veterinárnej a potravinovej správy zaznamenať výsledky kontroly zrozumiteľne on line a elektronicky komunikovať. Zatiaľ retro kontrola. Ale hlavne miliónové pokuty. Ako v cirkuse.
Potom príde na úrad a napíše rozhodnutie k svojej vlastnej kontrole. Nie je síce právnik, má spôsobilosť pre výkon kontroly, ale veď nejde o nič, len o veľké peniaze podnikateľa. V tom momente neostáva podnikateľovi nič iné ako kolaborovať. Môžete vysvetľovať, argumentovať a v podstate aj načo. Oni sa uspokoja s pokutou. A o tom rozhodujú ľudia s odmenou nie vyššou ako 1 000 €. Alebo je to neprimerane málo alebo nemajú žiadnu motiváciu a zodpovednosť. A spotrebiteľ ? Ako by sa to dozvedel ?
A ešte jeden vážny nedostatok. Naša úradná kontrola potravín nepodlieha žiadnemu relevantnému štátnemu dozoru. Ministerstvo pôdohospodárstva absolútne rezignovalo na svoju dozorovú funkciu nad úradnou kontrolu potravín a strká hlavu do piesku. V záujme ( ne ) odhalenia vyššie uvedených chýb a odchýlok sa radšej táto inštitúcia ani nekontroluje ( teda ak neberiem, že minula zo štátneho rozpočtu čo mala minúť ).
Táto bublina ( doslova prázdna dutina, takže našťastie z nej nemá čo vyfučať ) sa nadúvala a nadúvala a podľa mňa praskla. Čím viac sa opičila po kobrách, tým komickejšie boli jej výsledky. Kobra ako show sa totiž nezmohla na nič iné, ako pobehovanie po tých istých regulárnych prevádzkovateľoch, ktorých už raz táto inštitúcia kontrolovala. Uhádli ste. Nemá žiadne relevantné výsledky, kde sú nebezpeční páchatelia vyrábajúci alebo dovážajúci potraviny v šopách a prelepujúci ich na regulárne potraviny. Kobra všetkých kobier. Tá nikoho nepohrýzla. Ale tá dôležitosť.
Úradná kontrola potravín musí byť hlavne nezávislá od politických záujmov, nesmie byť prepojená s inými inštitucionálnymi záujmami organizácii štátnej správy, odtrhnutá od ekonomických záujmov podnikov, musí mať merateľnú výkonnosť, preukázateľnú efektívnosť a vysokú účinnosť -. to znamená, koľko podvodov a ohrození zistila a nie koľko ututlala. Ak nemáme škandály, je to vizitka prevádzkovateľov a nie politikov ani kontroly potravín.
Bol to kokteil presadzovania záujmov skupín a jednotlivcov, pokúšajúcich sa o moc manipuláciou s kontrolou potravín. Ale pokračuje. Je čas urobiť s tým poriadok.
P.S Podľa Ústavy SR možno vlastníctvo obmedziť len vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Odber vzoriek ( pre pochopenie, kúpený tovar vo vlastníctve prevádzkovateľa ) je vykonávaný pri úradnej kontrole potravín bez náhrady. Keďže som presvedčený o jasnej formulácii ústavy - ako to nazvať ? Premiestnenie ? Legálny lup ? Zmiznutie tovaru ? Krádež ? Každý rád dá. Veď všade vo svete sa za analýzy platí nekresťanské peniaze. Takže nazvime to výmenný obchod na úkor verejných financií.
